Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       11. september 2001 Teroristické útoky v USA Séria bezprecedentných tragédií v Spojených štátoch sa začala krátko pred deviatou hodinou miestneho času, teda pred pätnástou nášho času. Vtedy narazilo prvé lietadlo do jedného z dvoch mrakodrapov Svetového obchodného centra. Spočiatku vyzerala celá udalosť ako nešťastná náhoda, o 18 minút však, zjavne zámerne, narazilo ďalšie lietadlo do južného mrakodrapu. V tomto prípade už nebola nijaká pochybnosť o tom, že útok bol zámerný. Očití svedkovia popisovali situáciu takto: AUDIO: Videli sme dym a každý začal utekať a videli sme lietadlo na druhej strane budovy a všade bol dym a ľudia tam začali skákať z okien, myslím si, že skáču z okien preto, lebo sa asi chcú zachrániť. Neviem, nikto nevie kam utiecť. Všetko je zablokované, hovoria nám, aby sme šli von ale niet kam a potom som počula, že ďalšie lietadlo zasiahlo budovu a keď sa tam pozriete vidíte ľudí ako skáču z okien, oni skáču z okien práve teraz, oh bože. Podobne hovoril ďalší svedok tragédie: AUDIO: Ľudia tam skákali z okien, videl som najmenej 13, 14 ľudí skákať z okien Je to hrozivé, nedokážem uveriť, že sa to stalo. Americký prezident George Bush vystúpil s vyhlásením, že ide o teroristické útoky proti Spojeným štátom. Prisľúbil pomoc obetiam a rodinám pozostalých. Súčasne prisľúbil dôsledné vyšetrenie udalostí, aj to, že ich aktéri budú potrestaní. AUDIO: „Dnes nás postihla národná tragédia. Dve lietadlá narazili do Svetovéhoobchodného centra, pričom išlo o zjavný teroristický útok na našu krajinu“. Ďalšia tragická správa prišla z Washingtonu, kde v poradí tretie lietadlo narazilo – opäť zámerne – do budovy Pentagonu. Okamžite sa začala evakuácia všetkých zamestnancov – v Pentagone pracuje približne 20 000 ľudí. Časť budovy sa v plameňoch zrútila. Správy o novej katastrofe nasledovali vzápätí opäť z New Yorku, kde explodovala jedna z budov zasiahnutého Svetového obchodného centra a kompletne sa zrútila. Onedlho nasledoval podobný kolaps druhého 110-poschodového mrakodrapu. V každej z týchto, dnes už neexistujúcich budov, pracovalo približne 10 000 ľudí. V momente tejto katastrofy bolo v budovách množstvo záchranárov a hasičov. Počet obetí si nikto netrúfal ani v hrubých číslach odhadovať. Celý Manhattan, známy hustou zástavbou mrakodrapov, zahalil hustý mrak. Starosta New Yorku Rudolph Giuliani neskôr konštatoval, že rozsah tragédie ďaleko presahuje akékoľvek možnosti záchranárov a vyzval všetkých obyvateľov zasiahnutej časti mesta k urýchlenému odchodu. Guvernér štátu New York Pataki sa vyjadril nasledovne: AUDIO: Toto je enormná tragédia a mám tam v mrakodrapoch priateľov mám priateľov, ktorí tam dnes ráno boli o ktorých sme nepočuli a naše myšlienky sú s ľuďmi, ktorí sú tam,s ich rodinami s tými všetkými, čo trpia v tejto chvíli a sme tu aby sme pomohli. Urobíme všetko pre to aby sme zabezpečili potrebnú pomoc a služby. Množstvo Američanov sledovalo udalosti so zatajeným dychom na verejných priestranstvách. Mnohí sa rozhodli darovať krv, ktorej je v postihnutých oblastiach zúfalý nedostatok. Zo všetkých strán prichádzali ponuky pomoci. Federálne budovy v Spojených štátoch boli evakuované a ich ochranu prevzala armáda. Tá bola uvedená do najvyššieho stupňa pohotovosti. Evakuovaný bol aj Biely dom a budova Kongresu. Všetky lietadlá vo vzduchu dostali príkaz pristáť na najbližšom letisku. Mnohé linky boli odklonené do Kanady. Letecká doprava nad územím Spojených štov bola zastavená. Európa celkom zrušila lety do USA. Finančné trhy zastavili obchodovanie a newyorský Wall Street oznámil prerušenie činnosti na neurčito. Neskôr sa objavili nové správy o ďalšom únose lietadla, ktoré tento raz havarovalo v Pennsylvánii v blízkosti Pitsburgu. Išlo o Boeing 767. Predchádzajúce lietadlá, ktoré zasiahli Svetové obchodné centrum, leteli z Bostonu. Prezident George Bush po informáciach o tragédii odletel z Floridy do Washingtonu. Z bezpečnostných dôvodov však jeho lietadlo pristálo na základni v Luisiane. Tam vystúpil s druhým prejavom k národu. AUDIO: „Odhodlanosť nášho národa prechádza skúškou. Netreba sa však mýliť. Ukážeme svetu, že tento test zvládneme. Nech vám Boh žehná“. Z celého sveta prichádzalo počas dňa množstvo vyjadrení účasti, ako aj rozhodné odsúdenie útokov. Najviac sa však očakávala reakcia afganského islamského hnutia Taliban a palestínskych organizácií. Hovorca Talibanu, ako aj palestínsky predstaviteľ Jásir Arafat popreli akúkoľvek zodpovednosť za útoky. Arafat povedal: AUDIO: V prvom rade, vyjadrujem svoju sústrasť, sústrasť palestínskeho ľudu americkému prezidentovi, jeho vláde a jeho ľudu k tomu strašnému činu. Sme úplne šokovaní. Úplne šokovaní, je to neuveriteľné. Katarská televízia najskôr oznámila, že k atentátom sa prihlásil Demokratický front pre oslobodenie Palestíny. Túto informáciu však poprela agentúra Reuters. Šéf tejto radikálnej organizácie Abdel Rahím zodpovednosť takistio poprel: AUDIO: Napriek tomu odmietame našu zodpovednosť ale vyzývame americkú administratívu prehodnotiť svoj prístup a politiku voči palestínskej otázke pretože táto politika vyvoláva zlobu a nenávisť našich ľudí a všetkých arabských a islamských ľudí a táto politika je zodpovedná za poškodenie záujmov Spojených štátov v našej oblasti a preto ju treba prehodnotiť. Televízne stanice priniesli zábery oslavujúcich palestínskych utečencov v Libanone. Hnutie Taliban tvrdí, že zodpovednosť za útoky nemá ani saudskoarabský milionár Usama bin Ladín, ktorého vydanie žiadajú Spojené štáty od útokov na americké veľvyslanectvá v Keni a Tanzánii. Americký minister zahraničných vecí Colin Powell oznámil, že sa vracia z Peru do Washingtonu. Vyjadril istotu, že Američania tento strašný deň prekonajú: AUDIO: Amerika sa s touto tragédiou vysporiada spôsobom, ktorého výsledkom bude potrestanie vinníkov, môžete si byť istí, že tak ako je tento deň pre nás strašný, prekonáme to, pretože sme silný národ, ktorý verí v seba. Môžete si byť istí že americký duch zvíťazí nad touto tragédiou. Bezpečnostné opatrenia prijali viaceré európske mestá a viaceré európske armády mali pohotovosť. Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie George Robertson nariadil evakuáciu bruselského sídla NATO.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...