Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       24. september 2001 Česká vláda má stále záujem o predaj svojej pohľadávky voči Rusku Ivan Štulajter Česká vláda minulý týždeň schválila návrh štátneho rozpočtu. Do jeho príjmov pritom zahrnula i 20 miliárd korún z deblokácií ruského dlhu, čo pozorovatelia označujú za jedno z rizík rozpočtu. V sobotu Česká televízia v súvislosti s návratom českej vládnej delegácie z Ruska informovala, že určitú časť svojho záväzku voči Českej republike je ruská strana pripravená vyplatiť v hotovosti. Keďže Rusko je ochotné v hotovosti platiť iba vládnym veriteľom v Parížskom klube, súkromným veriteľom, združeným v Londýnskom klube, a ešte Medzinárodnému menovému fondu, túto prekvapujúcu informáciu sme dnes overovali u Ladislava Zelinku, námestníka českého ministra financií aj pre oblasť deblokácií. L. Zelinka - MF ČR: „Tam nejde v žiadnom prípade o splátku v hotovosti, to Rusko nemôže, pretože je viazané pravidlami Parížskeho a Londýnskeho klubu. Tam ide o pomerne zložitú zápočtovú operáciu, ktorá prebieha medzi ruskými a českými podnikmi. Pre český štát sa to na konci prejaví ako príjem peňažných prostriedkov do štátneho rozpočtu, ale mechanizmus toho prevodu z ruskej strany cez ruské podniky a české podniky sčasti, samozrejme, prebieha i nejakým tovarovým tokom. My dostaneme na konci toho mechanizmu už peniaze od českých podnikov, ktoré dostanú v rámci toho kompenzačného obchodu od Rusov zrejme nejaké komodity. Takže rozhodne český štát nebude mať žiadny tovar, s ktorým by obchodoval.“ Podobne ako slovenské oficiálne miesta aj česká vláda uvažuje o predaji svojej takmer štvormiliardovej dolárovej pohľadávky voči Rusku tretej osobe. Podľa českých médií ruská strana pôvodne sama vybrala firmu, s ktorou by sa takýto obchod mohol uskutočniť. Išlo o spoločnosť Falkon Capital so sídlom v Prahe. Tá mala pohľadávku vo výske 100 miliárd korún kúpiť za dvadsať miliárd korún. S kontraktom súhlasila aj česká vláda, a to napriek tomu, že ju rozviedka pred jeho uzatvorením varovala, tvrdia české médiá. Ako v tejto súvislosti uviedla v júli Mladá Fronta Dnes, podľa rozviedky predstavitelia firmy Falkon sú napojení na cudzie tajné služby a podsvetie. Práve verejné spochybnenie dôveryhodnosti Falkonu má byť prekážkou, aby Rusko dalo súhlas na predaj pohľadávky. Podľa námestníka českého ministra financií Zelinku, záujem kabinetu Miloša Zemana o jej predaj je však stále aktuálny. L. Zelinka - MF ČR: „Česká republika vždy chcela sa toho ruského dlhu zbaviť a, samozrejme, by uvítala možnosť, keby ho mohla predať. Lenže tu sme na pôde medzinárodného práva, nie nášho domáceho obchodného. Tam je jeden rozdiel. Zatiaľ čo v bežných vnútroštátnych obchodných vzťahoch ja môžem predať svoju pohľadávku bez toho, aby som sa dlžníka pýtal o dovolenie, v medzinárodných právnych vzťahoch nemôžem. Tam akákoľvek cézia pohľadávky podlieha súhlasu dlžníka. A ruská strana nikdy súhlas s predajom (ani časti dlhu, ani celkového) nedala.“ Po tom, čo na Slovensku skolaboval monopolný deblokátor ruského dlhu, rusko-slovenská Devín banka, by sa prípadný úspech českých deblokačných iniciatív, mohol stať podkladom pre úvahy slovenskej vlády. Tá totiž bude musieť v krátkej dobe opäť rozhodnúť, ako naloží so svojimi pohľadávkami, zablokovanými v Rusku. Ony totiž stále predstavujú zhruba jednu miliardu dolárov. Keďže sú finančné záväzky Ruska voči bývalým satelitom predmetom neprehľadných transakcií, ale i nástrojom ruskej zahraničnej politiky voči takzvanému svojmu blízkemu zahraničiu, nemalo by ísť len o uvažovanie v kategóriách ekonomickej výhodnosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...