Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       27. september 2001 Vláda prijala iba polovičaté riešenie Oľga Štefucová Napriek včerajšiemu rozhodnutiu vládneho kabinetu oddĺžiť krajské úrady sumou 1,1 miliardy korún, hrozba kolapsu základných a stredných škôl vo všetkých slovenských krajoch zostáva naďalej aktuálna. Podrobnejšie už Oľga Štefucová. Ak krajské a okresné úrady, ale predovšetkým školy očakávali, že zo stredajšieho rokovania vlády vzíde riešenie kriticky vysokej zadĺženosti siete základných a stredných škôl, nedočkali sa. Návrh ministerky financií Brigity Schmognerovej, oddĺžiť krajské úrady síce vláda schválila, tie však avizujú, že ani objem prostriedkov - teda 1,1 miliardy - ani postup vlády v tejto veci nie sú zárukou, že školy sa dostanú z problémov. Upresnime ešte raz, že vláda na svojom včerajšom rokovaní rozhodla o oddĺžení krajských úradov, nie o oddĺžení škôl. A hoci patria dlhy práve v tejto oblasti v každom slovenskom kraji k najakútnejším - pripomeňme rozhodnutia dodávateľov energií, plynu a vody o odpojení škôl od siete - zďaleka nie sú jediné. Čiastka, ktorá sa teda dostane práve na oddĺženie škôl zrejme nebudú postačovať. Odhady o dlhovej zaťaženosti školstva sa pritom rôznia. Z pohľadu vlády, ktorá uvažuje zhruba o 5OO miliónoch, by stredajším rozhodnutím mala byť kríza zažehnaná. Približne takýto objem sa totiž zo spomínanej sumy 1,1 miliardy na oddĺženie školstva pravdepodobne dostane. Lenže odhad ministerstva školstva - k presnej výške dlhu sa rezortný štátny orgán ani po analýze stavu nedopracoval - hovorí o 8OO až 9OO miliónoch. Jednotlivé krajské úrady vykazujú pochopiteľne rôznu výšku "školského" dlhu, napriek tomu už dnes vedia, že z toho, čo sa im napokon ujde, ho nebudú môcť celkom vymazať. Vedúci odboru školstva Krajského úradu v Nitre Štefan Prónay sa dnes pre Slobodnú Európu vyjadril: AUDIO: "Podľa všetkého, ak teda ministerstvo školstva malo spočítané z jednotlivých krajov, že potrebuje minimálne tých 8OO, 9OO miliónov a teraz toľko nedostane, lebo keď tam z toho skoro polovica pôjde na sociálne dávky, tak predpokladám, že z tej 1,1 miliardy sa ujde povedzme 5OO miliónov na školstvo, tak to asi nebude pokrývať celkovú potrebu." Rovnako skeptický názor tlmočil bezprostredne po včerajšom verdikte vlády pre našu rozhlasovú stanicu aj hovorca prednostu Krajského úradu v Košiciach Štefan Kočuta. Š. Kočuta: "Ak sa rozdelia plošne a tak, ako sa delia peniaze doteraz, zrejme tá alikvótna čiastka, jedna miliarda delené ôsmimi, plošne by nám to nestačilo. Ale my, aby sme predišli tomu najhoršiemu, to znamená, v rozhodujúcej vykurovacej sezóne - teda pred nástupom do zimy, čo hrozí - odstaveniu, potrebujeme ubezpečenie, aj keď peniaze u nás nie sú, že sa tak stane. RFE: "Predpokladáte, že ako sa zachovajú dodávatelia, to znamená energetické závody a tak ďalej? Š. Kočuta: Ak takýto dokument budeme mať, prednosta krajského úradu a prednostovia okresných úradov dokážu jednať. Teraz nemajú žiaden argument v rukách." Takže ako sme povedali, nielen čiastka, ale i spôsob, akým vláda rozhodla o oddĺžení krajských úradov, respektíve škôl v krajoch minimálne nevzbudzujú dojem, že by sa v najbližších dňoch malo začať pre školy blýskať na lepšie časy. Ak na tlačovej besede po rokovaní vlády ministerka financií Brigita Schmognerová na novinársku otázku, koľko z uvoľnených peňazí pôjde na školstvo vyjadrila stručne - citujeme: "presnú štruktúru dohodneme do jedného týždňa" - nie je z toho zrejmé, kto vypracuje metodiku prerozdelenia vyše miliardového balíka. A rovnako dnes ani nie je jasné, akým spôsobom bude určovať, koľko sa ktorému kraju ujde, keďže výsledky hospodárenia jednotlivých krajov a teda aj výška dlhu je rôzna. Za povšimnutie stojí aj rozpor, do ktorého sa dostali ministerstvá financií a školstva v otázke riešenia dlhov bezpríspevkových a príspevkových organizácií. Hovorí minister školstva Milan Ftáčnik: AUDIO: "Ministerstvo financií vykazuje iba rozpočtové organizácie, to sú najčastejšie naše základné školy. Ale my rátame do dlhov aj príspevkové organizácie. My tvrdíme, že oni boli tiež podfinancované v rozpočtovom roku 2OO1 a že by sme tú sumu mali uvoľniť aj pre nich."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...