Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 8. august 2008       27. september 2001 Koordinovaná činnosť centrálnych bánk na Západe Jaroslav Rozsíval Po bezprecedentnom teroristickom útoku na Spojené štáty sa centrálne banky i jednotlivé vlády krajín severnej Ameriky, Európy a Japonska rozhodli čo najrýchlejšie zabrániť negatívnym hospodárskym dôsledkom. V rámci koordinovanej akcie upravila väčšina západných centrálnych bánk svoje úrokové sadzby smerom nadol s cieľom znížiť pôžičkové náklady a povzbudiť tak ekonomický rast. Septembrový teroristický útok na centrum finančného diania Spojených štátov zasiahol najsilnejšiu svetovú veľmoc priamo do srdca: Po prvý raz od Veľkej hospodárskej krízy v 30-tych rokoch sa zastavil život na newyorskej Wall Street. Akcie poisťovní a leteckých spoločností rapídne klesli, sektor služieb, ako aj mnohé ďalšie sektory hospodárskeho života Ameriky zaznamenali výrazné straty, keďže ich zákazníci zostali doma. Najskôr vzostup a potom naopak výrazný pokles zaznamenali aj ceny ropy na medzinárodných trhoch. Podľa vyjadrenia šéfa americkej centrálnej banky Allana Greenspana sa ekonomická činnosť v krajine takpovediac "zasekla". Napriek tomu, že zatiaľ niet presných údajov o konkrétnych dôsledkoch atentátu z 11-eho septembra, finančné centrá po celom svete zareagovali okamžite - s cieľom zmierniť ekonomické dôsledky poklesu obchodu. Vedúcu úlohu pritom zohrala americká centrálna banka, teda Federálny rezervný systém Spojených štátov, ktorý v náväznosti na obnovenie obchodovania na newyorskej burze znížil úrokové sadzby. Stalo sa tak už 5 dní po ničivom útoku na budovy Svetového obchodného centra. Iba niekoľko hodín potom sa k obdobnému kroku odhodlala Európska centrálna banka, ktorá znížila úrokové sadzby v 12-tich členských štátoch menovej únie. V priebehu dvoch dní sa k tomuto kroku pridali aj centrálne banky vo Veľkej Británii, Švédsku, Dánsku, Japonsku, Švajčiarsku a Kanade. Snaha zabrániť poklesu rastu ekonomiky dostala globálny rozmer. Napriek výnimočnosti celej situácie však podľa analytičky rakúskej Die Erste Bank Veroniky Lammerovej nejde o bezprecedentný počin: AUDIO: Vo výnimočných situáciach zvyknú centrálne banky veľmi úzko spolupracovať s politikmi. Tu ide o presne ten prípad. Mali sme už zníženie úrokových sadzieb počas krízy v Rusku v roku 98 a viacero znížení sadzieb počas krízy v Ázii v roku 97. Takže v takýchto výnimočných situáciach je tá spolupráca veľmi úzka. Podľa Lammerovej je takýto postup bánk oveľa účinnejší, ak k nemu dochádza koordinovane, za otázne však pokladá, či k takémuto opatreniu dôjde opäť v krátkom čase. Faktom je, že centrálne banky najvyspelejších štátov sveta sa už viackrát spojili v snahe zabrániť výrazným finančným otrasom: V septembri 1985 intervenovali banky piatich najsilnejších ekonomík proti rastu hodnoty dolára. K spoločnej intervencii šiestich západných štátov došlo v roku 87 po tom, čo zase hrozil pokles hodnoty americkej meny. V roku 1991 až 92 americká a európske centrálne banky intervenovali po tom, čo sa americká ekonomika dostala do recesie počas vojny v Perzskom zálive. V septembri roku 2000 zase intervenovali japonská, americká ako aj európske centrálne banky na zabránenie ďalšieho poklesu eura. Vo všetkých spomenutých prípadoch išlo o spoločný postup západných vlád a bánk. Podľa bývalého hlavného ekonóma oddelenia pre Európu a Áziu vo Svetovej banke Alana Roea predstavuje však najnovšia koordinovaná akcia západných centrálnych bánk a vlád historický precedens, jeho zopakovanie je ale v dohľadnej budúcnosti sporné: AUDIO: Problém je v tom, že rôzne ekonomiky sa nachádzajú na rôznom stupni obchodného cyklu a majú aj rozdielne požiadavky. Potrebu spolupráce vyvolali udalosti z 11-eho septembra. To, či sa dočkáme podobnej spolupráce aj pri menej dramatických udalostiach, je ťažké odhadnúť. Ale povedal by som, že tento príklad vytvára predpoklad dosiahnutia viacerých vzorov takejto spolupráce v budúcnosti. Znížením úrokových sadzieb dali centrálne banky najavo, že im viac záleží na hospodárskom raste ako na inflácii, ktorá môže kvôli nižším úrokovým mieram vzrásť. Donedávna sa naopak centrálne banky v Európe a Spojených štátoch obávali predovšetkým inflácie, a svojou politikou sa nesnažili povzbudiť hospodársky rast. Americká vláda tiež rozhodla o finančnej pomoci leteckým spoločnostiam a začala aj verejne uvažovať o sprísnení pravidiel finančných transakcií. Podľa niektorých názorov dokonca môže dôjsť k zvýšeniu štátnych intervencií do ekonomiky. Avšak Alan Roe s týmto pohľadom na situáciu nesúhlasí: AUDIO: Obava z kontradikcie inflácie a rastu, to tu bolo už aj pred 11-tym septembrom. Mnohí predstavitelia centrálnych bánk chceli skoncovať s uprednostňovaním inflácie ako hlavnej obavy. S hroziacou recesiou v Spojených štátoch sa otázka rastu dostala na významnejšie miesto. To sa tu už jednoducho dialo. Podľa Roea je aj snaha americkej vlády o odrezanie finančných zdrojov teroristom iba zintenzívnením už jestvujúcej debaty o zabránení praniu špinavých peňazí, ktorá však vďaka najnovším udalostiam získala na dôležitosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...