|
|
| |
|
Dnes je piatok, 8. august 2008 |

|
|
![[ekonomika]](/images/ekotitle.gif)
|
27. september 2001
|
Koordinovaná činnosť centrálnych bánk na Západe
|
Jaroslav Rozsíval
|
Po bezprecedentnom teroristickom útoku na Spojené štáty sa centrálne banky i jednotlivé vlády krajín severnej Ameriky, Európy a Japonska rozhodli čo najrýchlejšie zabrániť negatívnym hospodárskym dôsledkom. V rámci koordinovanej akcie upravila väčšina západných centrálnych bánk svoje úrokové sadzby smerom nadol s cieľom znížiť pôžičkové náklady a povzbudiť tak ekonomický rast.
Septembrový teroristický útok na centrum finančného diania Spojených štátov zasiahol najsilnejšiu svetovú veľmoc priamo do srdca: Po prvý raz od Veľkej hospodárskej krízy v 30-tych rokoch sa zastavil život na newyorskej Wall Street. Akcie poisťovní a leteckých spoločností rapídne klesli, sektor služieb, ako aj mnohé ďalšie sektory hospodárskeho života Ameriky zaznamenali výrazné straty, keďže ich zákazníci zostali doma. Najskôr vzostup a potom naopak výrazný pokles zaznamenali aj ceny ropy na medzinárodných trhoch. Podľa vyjadrenia šéfa americkej centrálnej banky Allana Greenspana sa ekonomická činnosť v krajine takpovediac "zasekla".
Napriek tomu, že zatiaľ niet presných údajov o konkrétnych dôsledkoch atentátu z 11-eho septembra, finančné centrá po celom svete zareagovali okamžite - s cieľom zmierniť ekonomické dôsledky poklesu obchodu. Vedúcu úlohu pritom zohrala americká centrálna banka, teda Federálny rezervný systém Spojených štátov, ktorý v náväznosti na obnovenie obchodovania na newyorskej burze znížil úrokové sadzby. Stalo sa tak už 5 dní po ničivom útoku na budovy Svetového obchodného centra.
Iba niekoľko hodín potom sa k obdobnému kroku odhodlala Európska centrálna banka, ktorá znížila úrokové sadzby v 12-tich členských štátoch menovej únie. V priebehu dvoch dní sa k tomuto kroku pridali aj centrálne banky vo Veľkej Británii, Švédsku, Dánsku, Japonsku, Švajčiarsku a Kanade. Snaha zabrániť poklesu rastu ekonomiky dostala globálny rozmer. Napriek výnimočnosti celej situácie však podľa analytičky rakúskej Die Erste Bank Veroniky Lammerovej nejde o bezprecedentný počin:
AUDIO: Vo výnimočných situáciach zvyknú centrálne banky veľmi úzko spolupracovať s politikmi. Tu ide o presne ten prípad. Mali sme už zníženie úrokových sadzieb počas krízy v Rusku v roku 98 a viacero znížení sadzieb počas krízy v Ázii v roku 97. Takže v takýchto výnimočných situáciach je tá spolupráca veľmi úzka.
Podľa Lammerovej je takýto postup bánk oveľa účinnejší, ak k nemu dochádza koordinovane, za otázne však pokladá, či k takémuto opatreniu dôjde opäť v krátkom čase.
Faktom je, že centrálne banky najvyspelejších štátov sveta sa už viackrát spojili v snahe zabrániť výrazným finančným otrasom: V septembri 1985 intervenovali banky piatich najsilnejších ekonomík proti rastu hodnoty dolára. K spoločnej intervencii šiestich západných štátov došlo v roku 87 po tom, čo zase hrozil pokles hodnoty americkej meny. V roku 1991 až 92 americká a európske centrálne banky intervenovali po tom, čo sa americká ekonomika dostala do recesie počas vojny v Perzskom zálive. V septembri roku 2000 zase intervenovali japonská, americká ako aj európske centrálne banky na zabránenie ďalšieho poklesu eura. Vo všetkých spomenutých prípadoch išlo o spoločný postup západných vlád a bánk.
Podľa bývalého hlavného ekonóma oddelenia pre Európu a Áziu vo Svetovej banke Alana Roea predstavuje však najnovšia koordinovaná akcia západných centrálnych bánk a vlád historický precedens, jeho zopakovanie je ale v dohľadnej budúcnosti sporné:
AUDIO: Problém je v tom, že rôzne ekonomiky sa nachádzajú na rôznom stupni obchodného cyklu a majú aj rozdielne požiadavky. Potrebu spolupráce vyvolali udalosti z 11-eho septembra. To, či sa dočkáme podobnej spolupráce aj pri menej dramatických udalostiach, je ťažké odhadnúť. Ale povedal by som, že tento príklad vytvára predpoklad dosiahnutia viacerých vzorov takejto spolupráce v budúcnosti.
Znížením úrokových sadzieb dali centrálne banky najavo, že im viac záleží na hospodárskom raste ako na inflácii, ktorá môže kvôli nižším úrokovým mieram vzrásť. Donedávna sa naopak centrálne banky v Európe a Spojených štátoch obávali predovšetkým inflácie, a svojou politikou sa nesnažili povzbudiť hospodársky rast.
Americká vláda tiež rozhodla o finančnej pomoci leteckým spoločnostiam a začala aj verejne uvažovať o sprísnení pravidiel finančných transakcií. Podľa niektorých názorov dokonca môže dôjsť k zvýšeniu štátnych intervencií do ekonomiky. Avšak Alan Roe s týmto pohľadom na situáciu nesúhlasí:
AUDIO: Obava z kontradikcie inflácie a rastu, to tu bolo už aj pred 11-tym septembrom. Mnohí predstavitelia centrálnych bánk chceli skoncovať s uprednostňovaním inflácie ako hlavnej obavy. S hroziacou recesiou v Spojených štátoch sa otázka rastu dostala na významnejšie miesto. To sa tu už jednoducho dialo.
Podľa Roea je aj snaha americkej vlády o odrezanie finančných zdrojov teroristom iba zintenzívnením už jestvujúcej debaty o zabránení praniu špinavých peňazí, ktorá však vďaka najnovším udalostiam získala na dôležitosti.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|