Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       28. september 2001 Tri roky vládnej koalície Milan Žitný Pred tromi rokmi vznikla terajšia vládna koalícia, po koaličných rokovaniach o mesiac neskôr vymenoval 30.októbra 1998 predseda parlamentu Jozef Migaš na základe prezidentských právomocí vládu premiéra Mikuláša Dzurindu. Premiérova prvá zahraničná cesta smerovala do Bruselu k predstaviteľom EÚ a NATO, aby demonštroval opätovný záujem o integráciu Slovenska. Integrácia do EÚ a NATO sa stala ťažiskom programu vlády aj v domácej politike a túto agendu podporovali prakticky všetky politické subjekty koalície. Komplikovanejšia už bola domáca agenda, do ktorej sa premietla pestrofarebnosť vládnej koalície, rôznosť priorít i rozdielnosť názorov na riešenia. Tri roky sprevádzali koalíciu aféry a škandály, spôsobené jednak jej politickou nesúrodosťou, ale tiež klientelizmom a v neposlednom rade aj časovanými mínami, ktoré položila predchádzajúca vláda Vladimíra Mečiara. Vláda premiéra Dzurindu vypracovala na začiatku svojej činnosti tzv. čierne knihy vlády predchádzajúcej. Z pôvodného zámeru očistiť spoločnosť a politiku od korupcie, potrestať páchateľov porušovania zákonov pri privatizácii za posledné roky a odsúdiť trestné činy, spáchané štátnymi orgánmi, veľa nezostalo. V kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho nedošlo k súdnemu procesu s funkcionármi a príslušníkmi SIS pre amnestie, udelené expremiérom Mečiarom a KDH nenašlo podporu u ľavicových partnerov pri snahe prijať ústavný zákon, ktorý by amnestie, udelené za teroristický čin, právne anuloval. Na druhej strane si zasa KDH rozumelo a rozumie s SDĽ v pohľade na oblasť energetiky. Podobné ad hoc partnerstvá sprevádzali vládnu koalíciu počas jej doterajšieho úradovania viackrát. V prvom rade išlo o dôsledok politickej nehomogénnosti vlády, ktorú nespájajú spoločné, alebo aspoň príbuzné ideové pozície, či hodnotová orientácia, ale je spojená "len" myšlienkou na návrat do spoločenstiev demokratických štandardných krajín, odkiaľ sa Slovensko počas Mečiarovej vlády samo vyradilo. Avšak vláda, v ktorej sedia vedľa seba zástupcovia ľavice i konfesijnej pravice, bývalí komunisti vedľa ich politických obetí, zelení s technokratmi, Maďari so Slovákmi, nemohla mať prirodzene programovo vyhranený charakter. Napriek tomu dokázala pomerne úspešne realizovať niekoľko dôležitých projektov, či už novelu ústavy alebo reformu verejnej správy, ale aj stabilizovať verejné financie a zaplátať najväčšie diery v štátnom dlhu. Dzurindova vláda dokázala za tri roky konsolidovať a úspešne privatizovať banky, ktoré bývalá vládna koalícia zničila straníckymi zlými úvermi. Dzurindova vláda zachránila VSŽ, ktoré boli v dôsledku predchádzajúcich, politicky nominovaných majiteľov a manažmentov, pred finančným krachom a hrozil im cross default. Vláda svojou hospodárskou politikou znížila úrokové sadzby na tretinu. Deficit verejných financií v r.1998 totiž dosiahol až 10% HDP, čím sa Slovensko stalo nekredibilným a aj keď úroky úverov dosiahli 28%, nikto v zahraničí už nechcel Slovensku ďalej požičiavať. Pod úspešnú stabilizáciu verejných financií sa podpísali tak ľavicová Brigita Schmögnerová, ako aj liberálny vicepremiér Ivan Mikloš. Ak sa dnes ich názory v pohľade na dane a privatizáciu SPP rozchádzajú, berme do úvahy, že je rok pred parlamentnými voľbami a tým sa dostávajú k slovu nástroje, ktoré patria do oblasti predvolebnej kampane. Tri roky vládnej koalície ukázali, že napriek častým skeptickým prognózam o predčasných voľbách dokázala udržať zásadný smer orientácie v domácej i zahraničnej politike. Jedným z najdôležitejších nedostatkov je nevyvodenie trestnoprávnych dôsledkov za trestné skutky z minulého volebného obdobia. Tu sa však podpísala najskôr ekonomická sila páchateľov a nimi skorumpovaných úradníkov v polícii, prokuratúre i na súdoch, ktorí zjavne brzdia trestnoprávne konania. Za predchádzajúce volebné obdobia, ale aj počas uplynulých troch rokov dospel politický a hospodársky vývoj na Slovensku do štádia, že si vytvoril dostatočne pevný model klientelizmu a korupcie, aby mohol v podstatnej miere ovládať aj politický a verejný život. Posledný rok vlády bude ešte náročný a hektický, jej akčnosť v integračných programoch bude konfrontovaná s blížiacimi sa voľbami. Štvrtý rok vlády bude preto rozhodujúci, pretože o tom, kam bude Slovensko patriť po roku 2002, ešte stále nie je rozhodnuté.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...