|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|
![[ekonomika]](/images/ekotitle.gif)
|
3. október 2001
|
Rozruch okolo privatizácie SPP smeruje k jej zablokovaniu
|
Attila Lovász
|
V súčasnosti sa objavuje čoraz viac hlasov, spochybňujúcich nutnosť a najmä termín privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. SDĽ naznačila alternatívny návrh predaja len 24 percent akcií, 25 percent sa vraj má použiť formou podielových listov v dôchodkovom poistení. Privatizáciu SPP odmieta HZDS aj SNS, Robert Fico hodlá dokonca iniciovať referendum k zastaveniu privatizácie. Dnes sa k nim pripojila aj preferenciami poddimenzovaná Strana demokratického stredu bývalého poslanca HZDS a neskôr diplomata Ivana Mjartana.
AUDIO: "Sme veľmi znepokojení tým, že asi tá pravicová časť vlády presadí privatizáciu 49 percent akcií SPP jednorázovo s právom dosadiť manažment, to znamená, že získava 49-percentný akcionár, ako keby majoritný rozhodujúci podiel v podniku a bude rozhodovať o všetkom."
Ponechajme bokom, že nie manažment, ale valné zhromaždenie prijíma zásadné rozhodnutia. Venujme sa skôr téze, ktorá je na Slovensku predstavovaná takmer denne, ktorá navodzuje pocit, ako keby predaj SPP bol nejakou tragédiou. Tento druh argumentácie zažila slovenská verejnosť v roku 1999, keď sa novelizoval zákon o veľkej privatizácii a keď ľavičiari vo vládnej koalícii upozorňovali na predaj akejsi zlatonosnej sliepky, zabezpečujúcej strategické záujmy štátu. Odporcovia privatizácie zabudli na to, že strategické záujmy štátu zabezpečuje zákonodarca a ním poverené exekutívne orgány - vláda, národný bezpečnostný úrad, ale aj daňový úrad či informačná služba - nie však obchodná spoločnosť. Jej činnosť a jej ceny môže totiž štát ovplyvňovať bez toho, aby bol - vo väčšine prípadov veľmi zlým - vlastníkom. Pokračujme argumentáciou ekonomického experta SDS Petra Staneka.
AUDIO: "Neexistuje žiadna záruka, že keď sa predá SPP teraz, povedzme za hodnotu 150 miliárd, že sa tie peniaze rozumne využijú a nie iba zneužijú na prípavu a zabezpečenie situácie pred voľbami v budúcom roku."
Tieto slová vyslovil Peter Stanek, bývalý ekonomický poradca expremiéra Vladimíra Mečiara, ktorého tretia vláda sa nerozpakovala vydať zákazku na dostavbu diaľničných úsekov bez krytia úverovým prísľubom. Stanek bol poradcom Mečiara v období, v ktorom o výhodnosti privatizácie pre slovenského občana možno s istotou pochybovať.
Vláda v marci podpísala dohodu s MMF v rámci Staff Monitoring Programu o použití privatizačných príjmov. Táto dohoda umožňuje využiť výnos na dlhovú službu štátu, na reformu sociálneho systému a na rozvojové programy, ale len v súvislosti so štátnymi zárukami. Aké iné záruky by teda mal slovenský občan požadovať od kabinetu? Odpovedá Ivan Mjartan.
AUDIO: "Ja by som túto otázku položil trošičku inak: Akú garanciu mi vie dať vláda, že napríklad Staff Monitoring Program, ktorý podpísala, je pre ňu záväzný dokument?"
V odpovedi na otázku, aké garancie má Mjartan, že nasledujúca vláda nezneužije prípadné privatizačné príjmy, sme sa dozvedeli, že bude nútená naštarovať reformu dôchodkového systému kvôli deficitu Sociálnej poisťovne. Dodajme, že poisťovňa nebude stratová v budúcom volebnom období, je ňou už teraz.
Smer chce vypísať referendum o privatizácii SPP, SDĽ vyrukovala s alternatívnym návrhom, opozícia chce privatizáciu zastaviť. Jej zastavenie však znamená aj stratu dôvery investorov, čo v období začínajúcej sa recesie môže mať tragické následky. Ak niekto argumentuje termínom privatizácie, treba si položiť otázku, prečo tak robí? Respektíve prečo chce, aby sa privatizovalo počas inej vlády? Pohľad na stranícke preferencie rok pred voľbami je čiatočnou odpoveďou na túto otázku.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|