Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 8. august 2008       5. október 2001 Rozdielne názory tretieho sektora na nový zákon o nadáciách Katarína Lutherová Koncom septembra vláda schválila návrh zákona o nadáciách, ktorý zohľadňuje pripomienky tretieho sektora a zavádza viacero zlepšení. Zdá sa však, že nie všetky mimovládne organizácie majú na vymedzený právny rámec fungovania právnických osôb v treťom sektore rovnaký názor. Viac informácií prináša Katarína Lutherová. V súčasnosti je na Slovensku zaregistrovaných takmer l8 tisíc občianskych združení, nadácií, neinvestičných fondov a neziskových organizácií, ktoré zamestnávajú na plný úväzok asi 2O tisíc ľudí a spolupracujú približne so l5O tisícmi dobrovoľníkmi. Jedným z dôležitých predpokladov ďalšieho rozvoja tretieho sektora je prijatie zákonov, ktoré by posilňovali základné charakteristiky tretieho sektora a zlepšili jeho financovanie. Súčasný právny stav je už nevyhovujúci. Hovorí právnik Fóra donorov, Judr.Peter Hundiak: AUDIO: "Či sú to občianske združenia, či sú to nadácie, či sú to neziskové organizácie, každý robí v podstate všetko a takýmto spôsobom dochádza k splynutiu účelov, pre ktoré boli tie právne formy založené." Vymedziť presnejšie pravidlá na vznik a pôsobenie nadácií sleduje návrh zákon a o nadáciách a nadačných fondoch. Jeho zámerom je vytvoriť z nadácií akési banky tretieho sektora. Zavádza inštitút nadačného imania ako registrovaného združeného majetku nadácie, ktoré je v podstate nedotknuteľné a z jeho zhodnocovania, výnosov, sa budú tretím osobám poskytovať granty. Aby došlo k efektívnej kapitalizácii vložených prostriedkov, nadačné imanie sa navrhuje v minimálnej výške 5OO tisíc korún. Ohlasy predstaviteľov niektorých mimovládnych neziskových organizácií i politických strán však poukazujú na to, že tento návrh zlikviduje veľké množstvo mimovládnych organizácií. Hovorí Marcel Zajac z Ekofóra na platforme všetkých komunitných enviromentálnych mimovládnych organizácií: AUDIO: "Po tom našom pripomienkovaní ostalo stále ešte 8 bodov, a teda hlavne ten najdôležitejší bod - výška nadačného imania. My sa domnievame, že je to vysoká suma hlavne pre organizácie, ktoré sú menšie, nadácie, ktoré pôsobia v komunitách a nie sú dnes dotované z nejakých zahraničných zdrojov." V súčasnej ekonomickej situácii považujú títo oponenti aj navrhovaný minimálny vklad občana do nadácie vo výške 2O tisíc korún za príliš vysoký. Za reálnu požadovanú výšku nadačného imania pre novovznikajúce nadácie považujú súčasnú platnú hranicu lOO tisíc korún. Vizia vytvárania silných nadácií, ktoré by sa stali bankami tretieho sektora, zastáva v súčasnosti jednoznačne Grémium tretieho sektora a podporuje ho aj Fórum donorov - záujmové združenie najvýznamnejších grantových nadácií na Slovensku. Aj medzi jeho členmi však zaznievajú hlasy proti takto reštriktívne stanoveným podmienkam. Hovorí Martin Renčo z Nadácie pre deti Slovenska: AUDIO: "Ten bod je prísny, ale tak, ako je pre tretí sektor príznačné, tie názory sú rôznorodé a my považujeme za potrebné vytvoriť silné nadácie." Ide najmä o to, aby sa vyjasnili podmienky pre pôsobenie nadácií na Slovensku. Tie, ktoré nebudú spĺňať zákonom stanovené kritériá, sa môžu pretransformovať na iné právne formy - občianske združenia, neziskové organizácie, alebo neziskové fondy. Boris Strečanský z Centra pre filantropiu a neziskové aktivity posudzuje návrh zákona skôr z filozoficko právneho pohľadu: AUDIO: "Ja zastávam názor, že to právo na združovanie majetku môže byť už od lOO korún, aj od milióna, a preto si myslím, že ten priestor by mal byť otvorený čo najširšiemu počtu záujemcov. Ten zákon je tu predovšetkým pre súkromnú iniciatívu a práve tá súkromná iniciatíva sa môže dať znechutiť práve takýmito reštriktívnymi podmienkami." Aj napriek tejto názorovej rozdielnosti sa nikto z oslovených zástupcov tretieho sektora nedomnieva, že zákon o nadáciách v navrhovanom znení bude znamenať likvidáciu väčšieho počtu mimovládnych organizácií na Slovensku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...