|
|
| |
|
Dnes je piatok, 4. júl 2008 |

|
|
![[ekonomika]](/images/ekotitle.gif)
|
5. október 2001
|
Keby Fico dosiahol v referende úspech, mohlo by ho to i mrzieť
|
Peter Gabaľ
|
Poslanec slovenského parlamentu a predseda strany Smer Robert Fico začiatkom týždňa vyrukoval s návrhom na vypísanie referenda o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu a ďalších dôležitých podnikov. Konkrétne Fico navrhuje, aby sa občania vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vlády o privatizácii 49ich percent akcií SPP, a či si myslia, že o privatizácii prirodzených monopolov by mal rozhodovať parlament aspoň trojpätinovou väčšinou. Ako prirodzené monopoly tu vymenúva tri rozvodné podniky, Slovenskú poštu, Slovenský vodohospodárský podnik, Železnice, Transpetrol, Slovenské elektrárne a štátne lesy.
Pokiaľ sa poslancovi nepodarí presadiť vypísanie referenda z rozhodnutia parlamentu, chce sa obrátiť na občanov s petičnou akciou. Objavili sa úvahy, že Ficov pokus o vypísanie referenda je odsúdený na neúspech už preto, lebo je neústavný a ako taký ho nemôže prezident ani vypísať. Dôvodom má byť konštatovanie Ústavného súdu z mája 1997, že referendom nemožno priamo meniť ústavu. To by však zrejme nemal byť problém, pretože Fico neformuluje otázku tak, aby sa ňou zmenila ústava. Otázka sa iba pýta na názor občanov, a to je ústavou dovolené a v demokratickej spoločnosti prípustné. Výsledkom by mal potom byť apel na svedomie poslancov, prejav vôle ľudu, ktorý by parlament nemal ignorovať.
Otázka naplnenia výsledku referenda je niečo, čo je v slovenskom právnom systéme vôbec ošemetná záležitosť: výsledok prípadného referenda by mal byť pre parlament morálnym záväzkom a parlament ako celok by ho mal naplniť prijatím príslušných zákonov. V slovenskej ústave je však zároveň zakotvený zákaz imperatívneho mandátu, čiže každý jednotlivý poslanec sa rozhoduje podľa vlastného vedomia a svedomia a nie je viazaný príkazmi. Ani príkazmi voličov, a vlastne ani výsledkom referenda.
No odhliadnuc od toho to s navrhovaným referendom nebude až také horúce – pes je zakopaný v širších okolnostiach.
Je veľmi málo pravdepodobné, že by Národná rada Ficov návrh prijala a požiadala prezidenta o vyhlásenie referenda, hoci stať sa to môže. Je možné, že Ficovi sa podarí zhromaždiť potrebných 350 tisíc podpisov pod petíciu, ktorá prezidenta zaviaže referendum vypísať. Nie je vylúčené, že hlava štátu plebiscit vypíše a hlasovanie sa uskutoční. A je otázne, či sa tentokrát nazbiera dostatočný počet voličov, aby výsledky referenda mohli byť platné – zatiaľ sa to na Slovensku nikdy nepodarilo.
Problém je v tom, že Ficom formulované otázky vzbudzujú dojem, ako keby malo byť dobré a správne neprivatizovať a ako keby malo byť dobré a správne, aby o privatizácii rozhodoval parlament. Lenže pokiaľ prvá z týchto otázok ešte ako-tak vyzerá ako obhájiteľný spor medzi socialistickým a liberálnym nazeraním na svet, tak druhá už ide nad rámec parlamentnej demokracie. V nej má parlament prijímať zákony a v ich rámci sa má o chod štátu starať vláda. Priame rozhodovanie parlamentu o privatizácii je miešaním hrušiek s jablkami, chaosom v deľbe moci. Ak sa na vec dívame z tohto pohľadu, tak aj odnímanie právomoci vláde – hoci aj referendom – je krokom tým istým smerom. Ak nebude môcť vláda nakladať s majetkom štátu, nebude môcť vládnuť.
Pritom si Fico možno ani v skutočnosti neželá, aby referendum úspešne prebehlo a zakázalo privatizáciu SPP a prenieslo privatizačné právomoci na ústavnú väčšinu parlamentu – ako prípadného člena niektorej z budúcich vlád by ho to mohlo i mrzieť. Dôležitejšie možno je ukázať sa pred voličmi ako zástanca ich záujmov. Zvláštne však je, že tento zástanca odkladu odstávky Jaslovských Bohuníc a dostavby Mochoviec nikdy nepocítil nutkanie spýtať sa voličov, či si želajú na území svojej krajiny jadrové elektrárne.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|