Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       9. október 2001 Slovenské elektrárne sa koncom októbra rozdelia a budú tak pripravené na privatizáciu Attila Lovász Politická dohoda o rozdelení Slovenských elektrární, štátnej akciovej spoločnosti na tri samostatné spoločnosti sa zrealizuje na mimoriadnom valnom zhromaždení 31. októbra. Elektrárne sa rozdelia na prenosnú sústavu, na zdrojovú časť - takzvané Nové slovenské elektrárne - a na teplárne, ktorých 49 percent získajú prevodom obce a mestá podľa umiestnenia. Dnes o tom informoval minister hospodárstva Ľubomír Harach. Okrem toho vláda v energetickej koncepcii počíta s liberalizáciou energetického trhu. Energetická koncepcia opísala niekoľko alternatív, z nich za schodnú považuje Harach nasledovnú: AUDIO: "V oblasti elektrickej energie by mal byť náš trh liberalizovaný počínajúc 1. januárom budúceho roku pre odberateľov nad 100 GW. A postupne bude otváraný tento trh až po úroveň 20 GW." Pod úroveň odberu 20 GW bude teda vykonávať svoje funkcie regulačný úrad. Po rozdelení Slovenských elektrární štát najprv prevedie 49 percent akcií teplární na obce a mestá, pričom Harach nevylúčil v budúcnosti ani privatizáciu zvyšnej časti naďalej štátneho podielu. Keď sme sa Haracha spýtali, prečo u teplární, ktoré nie sú ani monopolom, ani podnikmi s dominantným postavením na trhu platí obmedzenie novely zákona o veľkej privatizácii, odpovedal nám, že "prebiehajú právnické spory o výklade zákona číslo 92." My len pripomíname, že novela zákona, ktorá umožnila privatizáciu 49 percent dovtedy tzv. strategických podnikov počítala s ponechaním väčšinového vlastníctva v rukách štátu práve s odvolaním sa na prirodzený monopol alebo na dominantné a strategické postavenie na trhu. Pre teplárne takéto ustanovenia pravdepodobne neplatia. Boli sme tiež zvedaví, či politické rozhodnutie o ponechaní rozvodnej siete v 100 percentnom štátnom vlastníctve zostáva nemenné. Harach sa domnieva, že pri tvorbe trhového prostredia je rozumné zatiaľ ponechať rozvody v rukách štátu a pokračoval: AUDIO: "Keby bola priama otázka, či by sa teraz alebo v budúcich štyroch rokoch malo uvažovať o privatizácii prenosovej sústavy, ja by som odpovedal: zatiaľ nie." Podobne sa Harach vyjadril aj k rozdeleniu výrobnej časti, to jest tzv. nových slovenských elektrární. Tam sa odvolal na špecifiká, akými sú jadrová bezpečnosť, neukončenie problému dostavby alebo pozastavenie 3. a 4. blokju jadrovej elektrárne v Mochovciach a nakniec naďalej nedoriešený výklad súdneho rozhodnutia o medzinárodnej zmluve o vodnom diele Gabčíkovo. Rozdeleniu Slovenských elektrární predchádzala ich finančná reštrukturalizácia. V roku 1999 boli na tom elektrárne biedne: v cash-flow im chýbalo asi 50 miliárd korún. Po rokovaniach s bankami a reštrukturalizácii úverového portfólia sa podarilo dosiahnuť pozitívne saldo za minulý rok a na tento rok počíta generálny riaditeľ Pilár s nulovým saldom. Na doriešenie čaká dlh v Investičnej a rozvojovej banke, ktorý by mohol zaťažiť aj samotnú banku pri predaji - vstupuje totiž do nej investor, maďarská retailová banka OTP Bank. Na zabezpečenie financovania vydajú elektrárne s vládnou garanciou eurobondy vo výške asi 2,9 miliardy korún a štátne garancie by mali byť poskytnuté aj na riešenie dlhu voči IRB. Zaujímavé bolo spýtať sa, nakoľko potrebujú elektrárne zvýšiť regulované ceny, pričom Pilár poukázal na znižovanie spotreby a na s tým súvisiaci výpadok, kvôli cenám by výpadok nemal byť. Elektrárne zaslali žiadosť ministerstvu financií o zvýšenie cien, minister Harach sa však domnieva, že návrh dopadne nasledovne. AUDIO: "Nebudeme v tomto, ani v budúcom roku s vysokou pravdepodobnosťou upravovať ceny eletrickej energie." Podobne, ako zvyšovanie dôchodkov bez započatia dôchodkovej reformy, podobne ako zabránenie zvyšovania cien plynu aj u regulovaných cien elektrickej energie je vidieť jediný, tentokrát vôbec nie ekonomický fenomén: na budúci rok budú na Slovensku voľby. Keby elektrikári a plynári potrebovali zvyšovanie cien hoci aj zo závažných ekonomických dôvodov, tie sa predsa pred voľbami zvyšovať nemôžu. To však už je téma výsostne politická a s privatizáciou elektroenergetiky zatiaľ nesúvisí.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...