|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|
![[ekonomika]](/images/ekotitle.gif)
|
10. október 2001
|
Bohunice alebo Európa, solídnosť či „hochštaplerstvo“
|
Ivan Štulajter
|
Pred dvoma týždňami minister spravodlivosti Ján Čarnogurský napadol návrh dohody s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, týkajúci sa odstavenia Jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Vyčítal mu, že sa v ňom nehovorí iba o jej odstavení, ale aj o jej následnej likvidácii. Návrh dohody s európskou bankou podľa neho išiel nad rámec uznesenia vlády zo septembra roku ´99 o odstavení elektrárne, lebo o jej následnej likvidácii tam nie je ani slova.
Pozadie sporu však osvetlili až slová predsedu KDH Pavla Hrušovského pre denník SME. Smerom k dohode s európskou bankou doslova povedal: „Ide nám o mäkšiu verziu zmluvy, ktorá by dávala možnosť túto elektráreň ešte oživiť po prípadnom dovybavení, ak sa v budúcnosti ukáže, že spĺňa všetky parametre bezpečnosti, ktoré od jadrových elektrární vyžaduje Európska únia.“
Vyhlásenie šéfa KDH, v ktorom nechýbala „hrozba“ preniesť celú záležitosť do parlamentu, vracia diskusiu o osude Bohuníc na začiatok. Takže aspoň niekoľko faktov. Mečiarova vláda sa rozhodla odstaviť dva bohunické bloky v šibeničnom termíne roku 2000, ktorý odrážal jej mizerné medzinárodné postavenie. Dzurindova vláda tento nerealistický záväzok zmenila. Pôvodne uvažovala s rokmi 2012 až 2015. Nebolo to však prijateľné pre Európsku úniu a najmä pre Rakúsko. Preto sa „našli“ kompromisné termíny – roky 2006 a 2008. Návrh na skoré odstavenie Jaslovských Bohuníc vyšiel zo summitu krajín G7 v Mníchove. Podľa jeho záverov tieto reaktory nie je možné za rozumných nákladov zdokonaliť na požadovanú bezpečnostnú úroveň. V podobnom duchu vyzneli aj stanoviská summitu Európskej únie v Kolíne nad Rýnom v júni roku ´99.
Za skoršie ako pôvodne plánované odstavenie bohunickej V1 Dzuridnov kabinet získal prísľub Európskej komisie, že zhruba 45 percent nákladov na odstavenie – teda približne šesť a pol miliardy korún – uhradí práve Európska únia prostredníctvom fondu, spravovaného európskou bankou.
Ak KDH dnes poukazuje na rozpor medzi uznesením vlády o odstavení V-1 a dohodou s európskou bankou, ktorá už hovorí aj o jej následnej likvidácii, treba povedať nasledovné: Keby vláda v roku ´99 tvrdila, že z odstavenia elektrárne pre ňu vyplýva jej prípadné oživenie namiesto likvidácie, dostala by sa do zásadného sporu s Rakúskom, stratila by „dar“ šesť a pol miliardy korún od Európskej únie a nedá sa vylúčiť, že aj pozvánku na vstup. Ak by sa k takejto interpretácii pod tlakom KDH priklonila dnes, dalo by sa to navyše hodnotiť ako krajne nekorektné.
Nakoniec téma likvidácie dvoch blokov V-1 nie je vôbec nová. V zhruba dva roky starej správe rezortu hospodárstva o postupe ich odstavenia je reč aj o likvidácii Bohuníc do podoby „zelenej lúky“ v horizonte roku 2098.
Šéf kresťanských demokratov Hrušovský pre SME priznal, že KDH nesondovalo, ako na ich iniciatívu zareaguje zahraničie. Nazdáva sa však, že by ju krajiny Európskej únie mohli pochopiť. V kontexte kľukatej cesty, aká viedla ku kompromisným termínom predčasného odstavenia Bohuníc, snaha KDH vyznieva buď ako neschopnosť rešpektovať realitu, alebo ako nepriame torpédovanie integračných snáh Slovenska, a to v šíku so Smerom a HZDS. Mečiarove hnutie napríklad ústami svojho tieňového ministra hospodárstva Tibora Mikuša totiž dohodu s európskou bankou hodnotí ako dlhodobé poškodenie ekonomických záujmov Slovenska. Vôbec mu pritom neprekáža, že to isté HZDS presadzovalo termín odstavenia elektrárne už v roku 2000.
Ako už bolo povedané, KDH vracia debatu na samý začiatok. Je to diskusia o tom, čo je vlastne dlhodobým záujmom Slovenska: Bohunice alebo Európa? Elektrina alebo bezpečnosť? Dnes je to ale aj debata o solídnosti v protiklade k „hochštaplerstvu“.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|