Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       10. október 2001 Slovenská vláda schválila časť deblokácie ruského dlhu vojenským materiálom Boris Koreň Slovenský kabinet dnes na svojom rokovaní schválil návrh protokolu medzi vládou SR a vládou Ruskej federácie o otázkach čiastočného splatenia zadlženosti Ruskej federácie voči Slovensku výrobkami vojenského určenia. Podľa protokolu má Ruská federácia v rokoch 2003 až 2006 dodať pre potreby Armády Slovenskej republiky vojenský mteriál v sume 219 miliónov amerických dolárov. Týmto spôsobom Ruská federácia čiastočne zníži svoj dlh voči Slovensku, pričom ministerstvá financií každoročne dohodnú objem platieb tak, aby bola spomínaná suma 219 miliónov amerických dolárov splatená do konca roka 2006. Ako po skončení rokovania vlády povedal minister obrany Jozef Stank, pre potreby Armády Slovenskej republiky sa budú dovážať predovšetkým náhradné diely do ruských zbraňových systémov. Dnes ich musí Slovenská republika nakupovať za hotové peniaze. Už dnes je napríklad potrebné opraviť vrtuľníky Mi 17 a Mi 24, ktoré si armáda naďalej chce ponechať vo výzbroji. Náhradné diely budú určené najmä pre Letecké opravovne Trenčín. Vláda zatiaľ neplánuje v rámci protokolu dovážať lietadlá, vrtuľníky, ani rádiolokátory, ktoré chceme budovať na inej technológii. Zoznam položiek, ktoré sa majú deblokovať, bol slovenskou vládou schválený už v lete tohto roka. Ruská strana predbežne súhlasila s materiálom, požadovaným v prvej tranži. Deblokovať na slovenskej strane bude priamo ministerstvo obrany, z ruskej strany bude partnerom štátna spoločnosť Rosoboronexport. Česká republika včera s Ruskou federáciou uzavrela dohodu o odpredaji ruského dlhu v hodnote dva a pol miliardy dolárov súkromnej firme Falkon Capital. Zaplatí zaňho 575 miliónov dolárov, čo je 23 percent z hodnoty dlhu. Minister obrany Stank v tejto súvislosti povedal, že slovenská vláda sa takýmo riešením nikdy vážne nezaoberala. Ako uvádza agentúra SITA, vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš ale nevylúčil, že ak bude tento spôsob v Českej republike úspešný, mohla by o ňom uvažovať aj slovenská vláda. Slovenský kabinet dnes prerokoval aj informáciu ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha o obchode s tovarmi osobitného určenia od roku 1993. Materiál má dôverný charakter a minister hospodárstva ho dal vypracovať po teroristických útokoch na Spojené štáty americké. Podľa slov Ľubormíra Haracha dnešné vládou schválené zmeny v Licenčnej komisii pre posudzovanie žiadostí o udeľovanie licencií s vojenským materiálom nijako nesúvisia s touto informáciou, ale boli vykonané na základe žiadostí príslušných rezortov. Neverejný charakter mala aj ekonomická analýza kombinácie definitívneho uloženia časti vyhoretého jadrového paliva v hlbinnom ložisku a odvozu časti vyhoretého paliva na trvalé uloženie v zahraničí. Podľa ministra hospodárstva Haracha sa v Ruskej federácii zmenila legislatíva, ktorá umožňuje do krajiny vyvážať vyhoreté jadrové palivo. Doterajšie zákony to zakazovali. Minister hospodárstva prípadný vývoz vyhoretého paliva do Ruskej federácie nepokladá za politicky rizikový. Hovorí Ľubomír Harach: AUDIO: "Urobili sme analýzu šiestich variánt, šiestich alternatív možnosti vývozu vyhoretého paliva z jadrových elektrární a prípadne jeho ukladania na území SR, kombinácie týchto alternatív a podobne." Finančná náročnosť jednotlivých variánt sa pohybuje od objemu 70 miliárd až do 146 miliárd slovenských korún. Všetky varianty pritom kalkulujú s uložením a vývozom celého objemu vyhoretého paliva z jadrových elektrární na Slovensku. Podľa Haracha: AUDIO: "Najvýhodnejšia by sa ukazovala varianta, v rámci ktorej by sa vybudovalo hlbinné úložisko v Slovenskej republike, a dobudovali by sa niektoré medzisklady. Finančne by to bola najvýhodnejšia varianta." Ako Harach ďalej upresnil, robili iba ekonomickú analýzu, avšak spracovanie a nakladanie s jadrovým palivom má aj dimenziu pohľadu cez životné prostredie a bezpečnosť krajiny. Podľa Haracha je potrebné, aby sa Európa a európske krajiny spoločným spôsobom, komplexne vysporiadali s touto otázkou tak, aby bolo ukladanie jadrového paliva bezpečné a ekonomicky únosné pre všetky krajiny, ktoré sú do toho zainteresované.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...