Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       11. október 2001 "Zlatá sliepka" deblokácií Milan Žitný Deblokácie ruského dlhu voči SR prechádzajú už dlhých sedem rokov peripetiami netransparentných obchodov, masívnej korupcie a iných kriminálnych skutkov. Na deblokáciách ruského dlhu sa priživilo množstvo pochybných domácich i zahraničných kšeftárov. Úžitok z odpisovania vyše miliardového ruského dlhu v prospech SR je v tomto svetle potom veľmi diskutabilný. Nie je jasné, kto na týchto transakciách najviac získal, pre koho boli deblokácie zlatou sliepkou - pre štát alebo pre pochybných obchodníkov? Protokoly medzi SR a RF o deblokáciách sa v posledných rokoch neustále menia podľa rôznych okolností, hlavné slovo má tu však stále politický faktor. Naposledy úradoval politický škriatok po krachu hlavného vykonávateľa deblokácií - Devín banky. Určenie správcu konkurznej podstaty súdom vyvolalo zdesenie v SDĽ, ktorá je s manažmentom a niektorými akcionármi Devín banky spojená členmi strany. Okrem toho ešte jedna vládna strana mala mať výhrady voči právnikovi Ernestovi Valkovi, aby bol správcom konkurznej podstaty banky. Dôvodom tlaku na Valka, aby odstúpil, boli podľa neho obavy, že by sa odhalili klientelistické väzby s kriminálnymi znakmi na dva vládne politické subjekty. Deblokácie na slovenský spôsob teda nesú zjavne so sebou vysoké riziko kompromitácie, až politickej likvidácie kohokoľvek, kto sa do nich rozhodne zapojiť. Napriek tomu vláda rozhodla včera pokračovať v tomto modeli, nepoučená skúsenosťami siedmich deblokačných rokov. Česká republika zvolila zásadne odlišný postup. Po niekoľkých rokoch bezvýsledných rokovaní s RF o spôsobe splácania ruského dlhu uzavrela dohodu o jeho odpredaji v hodnote 2,5 miliardy dolárov súkromnej firme, ktorá českému štátu zaplatí 575 miliónov dolárov. ČR tým získa len 23 percent z hodnoty dlhu, na druhej strane sa však vyhne podobnému scenáru, aký poznáme na Slovensku. Zbaví sa tým zdĺhavých a náročných obchodných, či politických rokovaní o komoditách, ich dodávkach, vyhne sa reklamáciám na kvalitu tovarov a hlavne sa zbaví priamej korupcie v tejto oblasti. To je hlavný pozitívny prínos, ktorý sa nedá priamo aritmeticky vyčísliť, ani porovnať s výškou možnej deblokovanej sumy, ktorú v konečnom dôsledku určujú politické a osobné záujmy. Súkromný sektor nesie potom sám riziko zisku z deblokácií. Ani tu nie je celkom vylúčená možnosť korupcie, pretože súkromná obchodná spoločnosť sa bude usilovať zobchodovať deblokácie v tovaroch, ktoré bude ponúkať českým firmám. Za dodávky, ich kvalitu a ostatné plnenia obchodných zmlúv už ale ponesie voči zákazníkom zodpovednosť súkromná spoločnosť bez účasti štátu. Slovenská vláda podľa vicepremiéra Ivana Mikloša bude pozorne sledovať český model a v prípade jeho úspešnosti ho vraj môže v budúcnosti tiež využiť. Dovolíme si o tom pochybovať, pretože zatiaľ čo ČR dlhé roky iba rokovala o vhodnom spôsobe deblokácií a napokon ich jednorazovo predala, slovenské vlády prijali ihneď odlišný model s inou históriou. Písali ju hlavne kšeftári, špekulanti a výdatne sa na nej priživovali niektorí politickí činitelia, ktorí takýto model presadzovali a najmä ho chránili. Prečo by mali potom takúto zlatú sliepku poslať na pekáč?		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...