Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       11. október 2001 Dotácie do slovenskej energetiky stále príliš vysoké Oľga Štefucová V pražskom Stredisku pre efektívne využívanie energie vznikla na objednávku viacerých slovenských mimovládnych organizácií štúdia o dotačnej politike v energetike na Slovensku. Jej výsledky boli dnes prezentované v Bratislave na tlačovej besede, kde Slobodnú Európu zastupovala Oľga Štefucová. V štúdii s názvom "Dotácie v energetike Slovenskej republiky" je zachytený vývoj dotačnej politiky v rokoch 1993-99, teda od vzniku republiky po posledné dostupné informácie. Vyplynulo z neho napríklad, že priemerný občan Slovenskej republiky zaplatil za toto obdobie formou priamych a nepriamych dotácií rezortu energetiky 1.405 korún a pri súčte všetkých foriem dotácií takto Slovensko vynaložilo na podporu energetiky 1O5 miliárd korún. Pritom zďaleka nemožno hovoriť o transparentnom toku dotačných prostriedkov. Hovorí autor štúdie Juraj Krivošík. AUDIO: "Tá celková výška by rozhodne mala byť znížená a hlavne by mala byť stransparentnená. To znamená, že sú mechanizmy napríklad v zahraničí, kde sa povie, je daný balík peňazí na projekty, bude vyhlásená verejná súťaž a tie, ktoré transparentne spĺňajú vyhlásené podmienky, získajú túto podporu. A to je podľa nás jedna z možných transparentnejších metód, než rozhodovanie štátnymi úradníkmi, ktoré je možno potom následne dohľadateľné, ale rozhodne nie je ovplyvniteľné." Na Slovensku však zatiaľ hrá prím vysoká miera dotačnej podpory tým oblastiam energetiky, ktoré štát, reprezentovaný vládou a parlamentom, považuje za prioritné zo svojho pohľadu. Realita teda vyzerá tak, že celková výška priamych dotácií, teda výdavku zo štátneho rozpočtu na projekty v energetike, ktoré boli financované priamo z daní občanov dosiahla za 7 rokov 31,6 miliardy korún, čo v priemere ročne predstavuje 4 a pol miliardy. Priamymi dotáciami štát najviac podporoval fosílne palivá, teda ťažbu a spracovanie uhlia, ropy a zemného plynu a jadrovú energetiku. Nepriame dotácie, reprezentujúce rôzne štátne podpory a úľavy - predovšetkým ide o zníženú sadzbu DPH - v uvedenom období dosiahli výšku viac ako 21 mld korún. Z výsledkov štúdie zároveň vyplýva, že najmenej dotovanou oblasťou boli obnoviteľné zdroje energie a projekty zamerané na úsporu. Teda práve tie oblasti, ktoré z hľadiska dlhodobého vývoja a vyčerpateľnosti zdrojov predstavujú najperspektívnejšiu a zároveň najekologickejšiu cestu. Autor štúdie, Juraj Krivošík, pracovník pražského Strediska pre efektívne využívanie energie, na tlačovej besede zdôraznil, že sú to práve dotácie v energetike, ktoré výrazne zvýhodňujú vyvolené zdroje energie netrhovými mechanizmami a zároveń zabraňujú využívaniu skutočných predajných cien energie. Najviac sa na ovplyvňovaní cien energií pre domácnosti podieľajú krížové dotácie, reprezentované rozdielom v sadzbách pre domácnosti a podnikateľský maloodber. Pričom tieto rozdiely nevyplývajú z rozdielnych nákladov, ale zo sociálnych, historických a dnes predovšetkým politických pohnútok. A práve krížové dotácie v sledovanom období dosiahli v slovenskej energetike výšku 53,3 miliardy korún, čo predstavuje ročne takmer 8 miliárd a zároveň prevyšuje mieru priamych a nepriamych dotácií. Na vysokej dotačnej úrovni slovenskej energetiky, ako odznelo aj na dnešnej tlačovej besede je prinajmenšom zaujímavý už spomenutý moment efektívnosti vynaložených dotačných prostriedkov. Hovorí Ľubica Trubíniová, riaditeľka Greenpeace Slovensko. AUDIO: "Výrobná cena elektriny z Mochovciec, ktoré vlastne boli postavené len na základe štátnej dotácie je minimálne 24OO korún na megawatthodinu, pričom Slovenské elektrárne musia túto elektrinu predávať zhruba od 5OO do 8OO korún, tak je úplne zrejmé, či tieto dotácie na dostavbu Mochoviec boli vynaložené efektívne, alebo neefektívne. Keď vieme, že navyše priemerná cena elektriny na trhu Európskej únie je okolo tých 1000, 1100 korún za megawatthodinu." Pokiaľ ide o dotačnú politiku v oblasti energetiky v SR, na záver pridajme ešte porovnanie s krajinami Európskej únie. Rozdiel spočíva predovšetkým v tamojšej neexistencii nepriamych či krížových daní, pričom jediná existujúca forma priamych dotácií nevychádza z praxe deformáčných krokov na trhu, ako je znížená sadzba DPH na Slovensku. Naviac, najväčší podiel z dotácií získavajú postupne obnoviteľné zdroje energie, trend podpory jadrovej energetiky a ťažby fosílnych palív klesá. Čo je však najdôležitejšie, všetky priame dotácie sú v krajinách EÚ kontrolovateľné a transparentné.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...