Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       23. október 2001 Šéf SMER-u Róbert Fico spochybnil platný záväzok voči EÚ o odstavení V-1 Mária Hlucháňová Celý dnešný rokovací deň venovali poslanci návrhu zmluvy SR s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, ktorá má finančne napomôcť odstaveniu Jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Takto síce znel oficiálne bod programu, ale reálne sa o zmluve ako takej hovorilo veľmi málo. Absolútnu prevahu mali totiž vystúpenia na tému budúcnosti jadrovej energetiky na Slovensku, samozrejme, na príklade odstavenia V-1. Pritom práve nejasnosti okolo návrhu zmluvy, ktorú vláda schválila pred niekoľkými týždňami, mali byť skutočným dôvodom, prečo sa tento dokument dostal až na pôdu parlamentu. Dnes sa zdalo, akoby na to poslanci úplne zabudli. Drvivá väčšina z nich v podstate využila citlivú tému jadrovej energetiky na proklamovanie svojich vlastných alebo straníckych názorov. Čo však prekvapilo najviac, bolo masívne spochybňovanie rozhodnutia Dzurindovho kabinetu zo septembra roku 99 o odstavení dvoch blokov V-1, a to v roku 2006 a 2008. Je otázne, prečo ešte v tom čase sa politici (tak z opozície, ako aj z koaličnej SDĽ) nesnažili o celej veci diskutovať. Momentálne tak robia nielen neskoro, ale aj s nemalým rizikom ohrozenia integračných ambícií Slovenska pri vstupe do EÚ, nakoľko tento záväzok únia uvítala a považuje ho doteraz za nespochybniteľný. Zrejme najďalej zašiel v tomto smere poslanec Róbert Fico, keď okrem masívneho propagovania výhod jadrovej energetiky, ako aj bezpečnosti V1-ky, navrhol poslancom prijať konkrétne uznesenie, ktoré by odporúčalo vláde zmeniť zmluvu s európskou bankou. V texte však ide v podstate o zrušenie spomínaného rozhodnutia súčasnej vlády. Fico totiž navrhuje, aby sa síce Slovensko zaviazalo Bohunice odstaviť, ale - citujeme: "do termínu, ktorý bude zodpovedať spôsobilosti plniť bezpečnostné štandardy", koniec citátu. Týmto vyjadrením dal Fico a teda aj jeho strana SMER jasne najavo, že budúcnosť V1 nie je vôbec definitívne spečatená platným uznesením súčasnej vlády, a že ani Brusel si nemôže byť v tomto smere istý v prípade, ak sa strana SMER stane výrazným subjektom novej vlády. Na adresu Dzurindovho kabinetu v tejto veci poslanec Fico dodal: AUDIO: "SR ide v tomto jednostrannom záväzku ďaleko nad rámec vlastných národnoštátnych záujmov, a že je v rozpore so záujmami našej krajiny, aby sme pristúpili k takémuto záväzku." Na margo nielen Ficových spochybnení slovenský premiér Mikuláš Dzurinda zdôraznil, že návrh zmluvy nerieši termíny odstavenia, ale "len finančnú pomoc". O sporných bodoch samotného dokumentu uviedol najviac informácií sám Dzurinda. Podľa neho slovenská strana dosiahla pri rokovaniach dva ústupky od Európskej banky. Jeden sa dotýkal slovného spojenia "následná likvidácia", ktorý sa nachádzal v texte pôvodného návrhu. Premiér Dzurinda sám pripustil, že: AUDIO: ..."ktorý mohol nepresne nadznačovať spôsob riešenia vyraďovania JE V1 Jaslovské Bohunice na "zelenú lúku". Vzhľadom na to, že spôsob vyraďovania V1 ešte nie je definitívne určený, technicky správne je používať termín vyraďovanie namiesto termínu likvidácia." Ako dodal Mikuláš Dzurinda, nielen túto požiadavku európska banka akceptovala. Zmenil sa aj text preambuly, ktorý by mal hovoriť už nie o následnej likvidácii, ale: AUDIO: "Iba o konečnom odstavení blokov." Predseda vlády neopomenul ani nadchádzajúce piatkové rozhovory v Bruseli, na ktorých sa očakáva uzatvorenie práve kapitoly energetika. "Slovensko má veľkú šancu", povedal Dzurinda a pokračoval: AUDIO: "Poslednou podmienkou pre tento úspech je schválenie rámcovej dohody s EBRD." Práve toto konštatovanie je však diskutabilné, lebo sa zásadne odlišuje od včerajšieho vyjadrenia hlavného vyjednávača Jána Figeľa pre agentúru SITA, podľa ktorého uzatvorenie kapitoly Energetika "nijako nesúvisí s podpisom zmluvy." Pozoruhodná však bola aj informácia od ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha o tom, že text zmluvy sa momentálne mení na jeho rezorte, a je v podobe tzv. technickej parafy. Minister tým reagoval na požiadavku opozície, aby vláda dala poslancom k dispozícii text zmluvy, teda aby vedeli, o čom práve diskutujú. Situáciu využil Ivan Gašparovič z HZDS, keď bez zaváhania v pléne povedal, citujeme: "že sa vlastne nič nestalo, lebo zmluva vlastne ešte neexistuje, čiže neexistuje žiaden platný záväzok". Táto na prvý pohľad nenápadná otázka v podstate mala za cieľ spochybniť septembrové hlasovanie vlády o návrhu zmluvy. Ako sa s tým vysporiada kabinet - napríklad, či bude o upravenom texte opäť hlasovať, je otázne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...