Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       26. október 2001 Riadiaci výbor uvalil embargo na informácie o uchádzačoch o privatizáciu SPP Milan Žitný Štrnásť uchádzačov o kúpu 49% Slovenského plynárenského priesmyslu (SPP) obdržalo po podpísaní zmluvy o zachovaní dôverných informácií takzvané informačné memorandum. Novinárov dnes o tom informoval poradca vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša Vladimír Tvaroška, ktorý ďalej uviedol: AUDIO: "Riadiaci výbor sa rozhodol umožniť deviatim spoločnostiam, ktoré prejavili záujem, vykonať podrobnú due dilligence, vrátane previerky dokumentácie v dataroome a práva účasti na prezentáciách manažmentu. Mená týchto uchádzačov nebudú zverejňované až do momentu doručenia ich konečných ponúk. Zverejňované nebudú ani podrobnosti o obsahu ponúk." Podľa agentúry SITA doteraz prejavilo záujem zúčastniť sa privatizácie najväčšieho štátneho monopolu na Slovensku spoločné konzorcium nemeckej spoločnosti Ruhrgas, francúzskej Gaz de France a talianskej SNAM. V medzinárodnom tendri mu chce konkurovať konzorcium nemeckých spoločností RWE Gas a Wintershall Gas. Záujem naznačila aj mamutia ruská plynárenská spoločnosť Gazprom. Minister hospodárstva Ľubomír Harach očakáva oficiálne ponuky na 49 % akcií SPP v decembri tohto roka. Prostriedky za predaný podiel by podľa neho mohlo Slovensko dostať v prvom kvartáli budúceho roka. Výnos z predaja 49-percentného balíka akcií SPP, spojeného s istými riadiacimi právomocami, odhadujú analytici na 3 až 8 mld. USD. Slovenská republika vyhlásila medzinárodný tender na predaj SPP koncom augusta. Podnik je monopolným dodávateľom zemného plynu v krajine. Akciová spoločnosť SPP, ktorá vznikla transformáciou bývalého štátneho podniku s rovnakým názvom, pôsobí od 1. júla 2001. Nepeňažný vklad do SPP predstavoval 63,76 mld. Sk, z čoho 11,5 mld. Sk pripadlo na rezervný fond a na základné imanie 52,29 mld. Sk. Novinári sa dnes nedozvedeli, aké spoločnosti prejavili o kúpu 49% akcií SPP záujem, či sú medzi nimi aj zámorské subjekty, ani to, či sú medzi nimi penzijné a poisťovacie fondy, ako to naznačil tento týždeň predseda strany Smer Róbert Fico, ktorý je zásadným odporcom privatizácie SPP. Ficov návrh na vypísanie referenda o tejto otázke vláda a ani parlament nepodporili. Fico navrhoval do referenda dve otázky - jedna sa mala týkať referenda o privatizácii SPP a druhá súhlasu parlamentu, aby o privatizácii všetkých prirodzených monopolov na návrh kabinetu rozhodovala NR SR aspoň trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. S návrhom prehodnotiť privatizáciu SPP prišiel nedávno aj minister práce a sociálnych vecí Peter Magvaši z SDĽ, jeho stranícka kolegyňa, ministerka financií Brigita Schmögnerová je naopak za predaj 49-percentného balíka akcií SPP. Určitý problém pri predaji takmer polovice všetkých akcií SPP môžu spôsobiť tzv. Duckého zmenky. Na Najvyššom súde SR prebieha spor medzi českou Union bankou a SPP o uznanie platnosti piatich zmeniek v hodnote 350 miliónov českých korún. Zmenky podľa vyšetrovateľov vystavil bývalý generálny riaditeľ SPP š.p. Bratislava Ing. Ján Ducký na českú spoločnosť Sezooz Group na základe fiktívnych zmlúv. Okrem týchto zmeniek existuje ďalších približne tridsať bianco zmeniek, ktorých hodnota môže dosahovať podľa analytikov miliardové sumy. SPP namieta, že zmenky boli vydané nezákonne a nie sú vedené v účtovníctve podniku. Platnosť zmeniek potvrdil bratislavský krajský súd v máji minulého roka, SPP sa vzápätí odvolal k Najvyššiemu súdu SR. Pojednávanie bolo niekoľkokrát odročené, pretože právny zástupca SPP Ernest Valko namietal zaujatosť niektorých členov senátu NS SR. Analytici sa zhodujú, že ide o doteraz najrozsiahlejšiu privatizačnú transakciu v SR a zároveň jeden z najväčších projektov v regióne strednej a východnej Európy. Na konečnú cenu privatizovaného balíka 49 % akcií SPP bude vplývať okrem Duckého zmeniek viacero faktorov. Rozhodujúce sú proces deregulácie cien plynu a liberalizácia trhu, stav investičného majetku spoločnosti a medzinárodný aspekt privatizácie v súvislosti s konkurenčnými transakciami v regióne a konkurenčnými tranzitnými cestami.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...