[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008


[poslat]    [tlac]   

[ekonomika]

6. november 2001

NR SR: Správa o Aquis Communitaire schválená, vláda však musí prezentovať vyjednávanie s EK pred poslancami

Attila Lovász

Po minulotýždenných rozpravách k jednotlivým návrhom v druhom čítaní mal slovenský parlament dnes takpovediac hlasovací deň. Okrem niektorých vládnych návrhov prešli hlasovaním v pléne dôležité zákony - správa o aquis communitaire a úprava, podľa ktorej majiteľmi lekární môžu byť len fyzické osoby. Rokovať sa začalo aj o elektronickom podpise. Podrobnosti z vodného vrchu prináša Attila Lovász.


Po viacnásobných diskusiách a po neúspechu návrhu ministerstva hospodárstva dnes parlament začal rokovať o poslaneckej verzii zákona o elektronickom podpise. Návrh Františka Šebeja bol mnohými pozorovateľmi považovaný za komplexnejší, ako návrh ministerstva hospodárstva. Pripomeňme len, že rezortný návrh nemyslel napríklad na mnohé zmeny v iných zákonoch, napríklad v zákone o správnom konaní, čím by sa elektronický podpis dostal len do polohy uznaného verifikátora vo vzájomných obchodných vzťahoch súkromníkov prípadne spotrebiteľov nie však vo vzťahu so štátnou správou a mocenskými zložkami. Pokiaľ Šebejov návrh prejde hlasovaním, bude elektronická forma dokumentácie a zmluvných vzťahov rovnocenná s listinnou, čo je potrebné považovať za obrovský krok vpred. Význam bude mať jednak ekonomický, v každom prípade však zasiahne aj do vzťahu občan-štát a to pravdepodobne stransparentnením tohto vzťahu. Prispieva teda k väčšej miere demokracie.

Iný je prípad úpravy, podľa ktorej majiteľmi lekární môžu byť len fyzické osoby. Na tomto mieste je potrebné vysvetliť, že pokiaľ súkromná obchodná spoločnosť vykonáva nejakú odbornú, prípadne licencovanú činnosť, jej majiteľmi nemusia byť odborníci na danú tému, musia však zabezpečiť odborné ručenie - a to buď prostredníctvom jedneho spolumajiteľa alebo konateľa - odborne kvalifikovaného zamestnanca firmy. Príkladov by v stavebníctve, v stravovacích službách bolo neúrekom. Takto chápaný odborný dohľad sa však v lekárňach nemôže uplatňovať. Lekárnici totiž patria ku kategórii slobodných povolaní a môžu podnikať len ako fyzické osoby. Tým sa podobajú všetkým tým činnostiam, ktoré sú slobodným povolaním ale nie sú živnosťou - je to napríklad advokácia alebo novinárstvo. Právnické subjekty - spoločnosti s ručením obmedzeným a akciové spoločnosti, ani ich zväzky holdingového typu nebudú môcť vlastniť lekáreň. Táto úprava bola odbornou verejnosťou prijímaná kontroverzne, veľká časť lekárnikov ju aj doteraz schvaľovala, kým mnohí súčasní majitelia lekární - majitelia právnických subjektov poukazujú na porušenie ústavného princípu rovnosti foriem vlastníctva a slobody podnikania. Za touto diskusiou dá bodku pravdepodobne až ústavný súd a to na podnet poslanca Petra Finďu, ktorý stiahol svoj návrh, smerujúci k zrovnoprávneniu právnických osôb v tejto oblasti.

Parlament minulý týždeň rokoval o správe o plnení Národneho programu pre prijatie Aquis communitaire. Pretože o dianí sme vás podrobne informovali, pripomeňme len, že najväčšie výhrady mali opoziční poslanci k prechodnému obdobiu na voľný pohyb pracovnej sily. Mnohí poslanci totiž prijaté prechodné obdobie považujú za ústupok a poukazujú na úspechy v tejto kapitole, ktoré dosiahli napríklad Poľsko a Česká republika. Poslanci nakoniec správu vzali na vedomie, ale schválili aj uznesenie, ktoré predložil poslanec HZDS Vojtech Tkáč a ktorý spoločný spravodajca Frantiešek Šebej formuloval nasledovne:

AUDIO: "NR SR žiada vládu vypracovať a predložiť informatívnu správu o stave a priebehu vyjednávania vlády s EÚ v kapitole voľný pohyb osôb."

Až po tomto hlasovaní pristúpili poslanci k prerokovania časti návrhu KDH z medializovaného ekonomického programu Veľký tresk. Poslanci KDH predložili návrh, ktorý zo spomenutého balíčka vyňal state, pojednávajúce o zvyšovaní zamestnanosti. Návrh bol ešte začiatkom leta preložený na jesennú schôdzu snemovne a ide v ňom o preplácanie cestovného novozamestnaným, o zníženie odvodov do poistných fondov pre zamstnávateľov, ktorí zamestnajú nezamestnaného a absolventa. Predkladateľ Július Brocka pritom pripomenul, že vládne návrhy, smerujúce k zvýšeniu zamestnanosti sú nedostačujúce a argumentoval údajmi Národneho úradu práce.

AUDIO: "Všetkých voľných pracovných miest je 11,5 tisíca. Čiže 11,5 tisíca miest podľa vládnych úradníkov vládne možnosti využije 20 tisíc dlhodobo nezamestnaných a 90 percent z 54 tisíc absolventov."

Podľa Brocku dopad na verejné financie využitím sociálnej siete, verejnoprospešných prác a návrhov vlády je 874 miliónov, kým dopad návrhov KDH je len štvrtina tejto sumy. Opozícia argumentovala tým, že návrh KDH je znovu selektívny a zneužiteľný, do našej uzávierky sa však o ďalšom osude návrhov KDH nerozhodlo.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print