Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       9. november 2001 NR SR: Schválené nové daňové sadzby, zamedzený únik financií do daňových rajov Attila Lovász Slovenský parlament dnes schválil balíček daňových zákonov, ktoré boli potrebné k prerokovaniu budúcoročného rozpočtu. Poslanci schválili novelu zákona o dani z príjmov. Daň z príjmov právnických osôb poklesne z 29 na 25 percent, čo je v súlade s koncepciou ministerstva financií o postupnom znižovaní daňového zaťaženia. Rezortný návrh však v tomto smere nebol jediný. Predchádzal mu návrh skupiny poslancov, ktorého predkladateľom bol Peter Tatár. AUDIO: "Zmeny sú k lepšiemu, ale nám je to málo, my sme na jar podali návrh na zásadné zníženie daní a len vďaka tomu vôbec vláda pristúpila aspoň na kompromis zníženia o 4 percentá." Celý rok prebiehala diskusia o tom, či razantnejšie zníženie daní neohrozí krehkú stabilitu verejných financií. Tatár si o tom myslí nasledovné: AUDIO: "Tá obrana vlády ráznemu znižovaniu znamená, že nechce šetriť a nevie šetriť a to je zlé. Vláda musí šetriť a ľuďom musí zostať viac peňazí." Vláda argumentovala celý rok tým, že v prípade prijatia Tatárovho návrhu by boli ohrozené základné funkcie štátu, pričom ale časť politickej elity - a ako vidno, menšia časť - argumentovala tým, že vláda vykonáva príliš veľa funkcií, ktoré jej neprináležia. Naďalej zostáva neuveriteľne drahým sociálny systém, s ktorým sa od roku 1999 fakticky nepohlo, hltačom peňazí je zdravotníctvo, ktorého reforma zatiaľ neuzrela svetlo sveta a otázne zostávajú i rôzne dotácie a subvencie, ktorými centrálna vláda dotuje neschopných na úkor schopných. Medzi dvoma tábormi sporu o podobu štátu - čo je najzávažnejší a najdôležitejší politický spor - vznikol akýsi kompromis, ktorý sa prejavuje napríklad v postupnom znižovaní daňového zaťaženia, pozorovatelia však upozorňujú, že zároveň je tu nebezpečenstvo vzniku nových daní a nových poplatkov daňového charakteru. Kritizovanou časťou dnes prijatej úpravy je aj nerovnoprávne postavenie právnickej a podnikajúcej fyzickej osoby. Kým právnické osoby už dosiahli 25 percentnú sadzbu, progresívna daň fyzických osôb kulminuje na 38-mich percentách. Návrhy, smerujúce k zrovnoprávneniu však odozvu u vlády, ani v parlamente nenašli. Predseda DS Ľudovít Kaník to dnes komentoval slovami: "SDĽ svojim hlasovaním dokázala, že neobhajuje záujmy obyčajných ľudí, ale veľkokapitálu". My len pripomíname, že Kaník predsedá konzervatívnej pravicovej Demokratickej strane, ktorej práve slovenská ľavica vyčíta obhajobu záujmov veľmi malej skupiny bohatých ľudí. Záver si poslucháč vie urobiť aj sám. O to viac, že poslanci dnes nepochopili princíp tzv, vratiek dane z pridanej hodnoty. Ak podnikateľ na svojich vstupoch zaplatí DPH ale nie je konečným spotrebiteľom, daňový úrad mu vracia práve túto daň. Vracia ju však pomaly, mnohí malí a strední podnikatelia to cítia ako ohrozenie svojho cash-flow, teda toku peňazí. Ohrozením to pri malých obratoch a veľkých vstupoch skutočne je, podnikateľ totiž takto úveruje aj tak po uši zadlžený štát. Aby sa doslovná drzosť štátu eliminovala, vznikol návrh na vrátenie DPH do mesiaca zo zákona - a ešte k tomu s podmienkou, že podnikateľ si svoje daňové povinnosti riadne plní. Návrh parlamentom neprešiel a tým sa predlžuje stav, ktorý v roku 1994 zaviedol Vladimír Mečiar. Ak k tomu dodáme, že možno nesystémový, ale o to účinnejší návrh z dielne KDH o zvýšení odpočítateľnej položky na nezaopatrené dieťa tiež neprešiel hlasovaním, musíme dospieť k záveru, že väčšina slovenskej poslaneckej snemovne je za podobu silného štátu s veľkým množstvom funkcií, ktoré sú drahé. Hovoriť teda o reforme verejnej správy len v súvislosti so vznikom vyšších územných celkov je bezpredmetné. Úpravy sa dočkala aj zákonná ochrana vkladov v bankách, kde sa veľkosť chránených neanonymných vkladov nemení a zostáva 30 násobkom priemernej mzdy. Fond ochrany vkladov však nebude vyplácať 100 ale len 90 percent vkladu. Týmto spôsobom dáva zákonodarca vkladateľom najavo, že si želá aj ich osobnú zaangažovanosť, zodpovednosť a riziko pri výbere peňažného ústavu, do ktorého vkladajú svoje nadbytočné alebo ušetrené peniaze. Zákonodarca tiež upravil platby do Fondu ochrany vkladov a to tak, že zrovnoprávnené boli všeobecné a stavebné sporiteľne. Pôvodne totiž stavebné sporiteľne platili len polovicu toho, čo ostatné banky. Dnešným rozhodnutím sa platby zjednotili, zároveň však namiesto 1 percenta zisku bude ročná platba 0,75 percenta.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...