Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       16. november 2001 Hodnotiaca správa konštatuje malý pokrok v kapitole Poľnohospodárstvo, najväčším handicapom zostávajú štrukturálne problémy Attila Lovász Od poslednej hodnotiacej správy dosiahla Slovenská republika v oblasti poľnohospodárstva len malý pokrok. Jedinou výnimkou je veterinárna oblasť, v ktorej však zohral úlohu čiastočne strach z rozširovania BSE. Takto zhŕňa závery v kapitole 7 hodnotiaca správa Európskej komisie, ktorá bola zverejnená tento týždeň. Pretože poľnohospodárstvo je veľmi významnou a pravdepodobne aj problémovou kapitolou, ktorej sa slovenská verejnosť venuje len veľmi málo, pozrime sa teraz na výhrady Bruselu v uplatňovaní Acqius communitaire za rok 2001. Hneď po zverejnení správy sa Slobodnej Európe vyjadril predseda zahraničného výboru parlamentu, Peter Weiss. Ako najzávažnejkší problém pomenoval budovanie administratívnych kapacít, ktoré budú vôbec schopné zabezpečovať kontakty s Europskou komisiou a budú schopné zosúlaďovať európsku legislatívu so Slovenskou. Potom však Weiss pokračoval: AUDIO: "To druhé rozhodujúce kritérium bude, aby sme v oblasti regionálnej politiky a poľnohospodárstva ukázali schopnosť riešiť štruktúrne problémy, ktoré sú vlastne výsledkom histórie Slovenska v 20. storočí a bude to práca na dlhé obdobie." Tu musíme s Weissom súhlasiť. Kardinálnym problémom totiž zostávajú na Slovensku majetkové pomery k poľnohospodárskej pôde a lesom. Dvanásť rokov po zmene politického systému a desať rokov po schválení úplne základneho zákona - Zákona o pôde - je naďalej problém s evidenciou parciel, s majiteľmi, reštituentmi a vlastnícky neidentifikovanými parcelami. Proces, naštartovaný v roku 1991, zrovnoprávňujúci vlastnícke formy k pôde, zrovnoprávňujúci druhy prvovýroby pre štátne subvencie bol značne narušený treťou Mečiarovou vládou a zvýhodnením právnických osôb, podnikajúcich v agrosektore. Teda v sektore, pre ktorý je charakteristická malá, rodinná výroba viac, ako napríklad v priemyselnej oblasti. Majetkové pomery mali byť ešte podľa tzv. asociačnej dohody, ktorá priblížila postkomunistické krajiny k štátom Európskeho spoločenstva, vyriešené do roku 2001. Tento termín však zákonite musel byť predĺžený, veď ani len obnovená evidencia parciel, ktorá vlastnícke pomery opisuje ale nerieši neprekročila tretinu všetkej poľnohospodárskej pôdy. K tomu sa ešte pridal neurotizujúci a nedoriešený problém s pôdou, ktorá nemá identifikovaného vlastníka. Poslucháči sa pamätajú na programové vyhlásenie vlády, ktoré túto pôdu chcela dať do správy obciam. Odpor rezortu pôdohospodárstva a SDĽ ako domácej strany ministra Pavla Koncoša zamedzil realizácii tohoto kroku. Výpovednú hodnotu v tomto smere má aj hlasovanie parlamentu, ktorá napokon neumožnilo návrat vlastníkov do nevyužívaného vojenského priestoru Javorina, čo poslanec Peter Tatár komentoval nasledovne: AUDIO: "Ten komunistický hriech, že ukradnutá pôda sa stále nevracia vlastníkom, trvá." Nie je bez zaujímavosti ani model štátnych dotácií. Rezort pôdohospodárstva totiž zásadne a dlhodobo hovorí o ich výške a porovnáva to s úrovňou Európskej únie. Menej sa však hovorí o systéme subvencií, ktorý nie je odolný proti zneužívaniu a korupcii. Pripomeňme si ešte raz slová Petra Weissa. AUDIO: "Tretrím bodom je posilnený boj proti korupcii, musíme presvedčiť, že máme nielen koncepčné materiály, ale že dokazujeme aj reálny pokrok." Transparentnejší spôsob dotácií, ktoré by neobsahovali už od základu spochybniteľné kritériá a boli by tiež jednoducho kontrolovateľné by boli najväčším prínosom v tejto kapitole. Pritom musíme uznať, že v technických veciach, ako je prispôsobovanie legislatívy vo fytosanitárnej alebo veterinárnej oblasti rezort urobil pokroky, ktoré sa dajú považovať aj na prvé čítanie za úspech a za pokrok. Bez vyriešenia podstaty, teda vlastníckych pomerov k pôde a subvenčnej politiky však bude pokrok v ostatných oblastiach málo na to, aby sa slovenské poľnohospodárstvo znovu mohlo porovnávať s krajinami, akými sú Španielsko, či Francúzsko.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...