Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       30. november 2001 Preberanie kompetencií od štátu na miestne a regionálne samosprávy bude dobrodružstvom Boris Koreň Len 31 až 37 percent občanov sa podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý od 23. do 26 novembra realizovala agentúra MVK, zúčastní na zajtrajších voľbách predsedov a poslancov samosprávnych krajov. Účasť iba tretiny voličov na komunálnych, alebo regionálnych vobách nie je v zahraničí žiadnou tragédiou, naopak, je bežným javom. Na samostatnom Slovensku sa však prvého decembra uskutočnia historicky prvé voľby do novokonštituovaných orgánov krajskej samosprávy a vysoká účasť voličov by pre ne bola tak potrebným dobrým štartom. Práve Slovensko sa pritom v uplynulých rokoch môže pochváliť na európske pomery vysoko nadštandardným záujmom občanov o voľby - parlamentné i komunálne. Avšak rovnako, ako kabinet Mikuláša Dzurindu nezvládol prípravu reformy verejnej správy, nezvládol ani prípravu prvých volieb regionálnych poslancov a predsedov. Pod predpokladanú nízku účasť voličov sa podpíše najmä existencia iba minimálnej spoločenskej objednávky na reformu verejnej správy. Hoci jej začiatok možno pokojne označiť ako najväčší, doslova historický úspech Dzurindovej vlády a po jej realizácii bude mať štát do veľkej miery iný, pre občanov prijateľnejší charakter, občania reformu nechcú. Svedčia o tom nielen prieskumy verejnej mienky, ale s najväčšou pravdepodobnosťou to bude dokladovať aj ich hlasovanie nohami, teda ingnorovanie volieb. Už pri príprave reformy totálne chýbala široká vysvetľovacia kampaň, ktorá mala občanov presvedčiť o tom, že sa to deje v ich prospech a nové usporiadanie štátnej správy a samosprávy im uľahčí život. Takáto kampaň nesprevádzala ani prípravu volieb, naopak, nedôslednosť, alebo zámer poslancov Národnej rady pri prijímaní zákona o voľbách do orgánov samosprávnych krajov spôsobili, že z volebnej kampane boli vylúčené elektronické médiá a kandidáti na poslancov a predsedov tak nemali možnosť využiť najúčinnejší a najväčší okruh voličov zasahujúcu spôsob vlastnej propagácie. Mítingy a plagáty, respektíve inzercia v tlači nemohli túto stratu nahradiť. Vylúčenie kampane z elektronických médií sa takmer určite prejaví aj na výrazne menšom úspechu nezávislých kandidátov, ktorým kampaň neorganizovali stranícke štruktúry s väčšími finančnými i organizačnými možnosťami. Či sa volieb nakoniec zúčastní osemdesiat, alebo dvadsaťpäť percent voličov, na skutočnosti, že v nich noví zástupcovia samosprávnych krajov dostanú legitímny mandát, to nič nezmení. Po prvom januári budúceho roka sa potom pre nich, aj pre občanov môže začať dobrodružstvo nového delenia moci v štáte. Zatiaľ totiž poznáme len zoznamy odovzdávaných kompetencií na krajské samosprávy a obce, nevieme však presný objem prostriedkov, ktoré prejdú zároveň s nimi. Už na budúci rok sú pritom pripravené dva termíny odovzdávania kompetencií - 1. januára a 1. júla. Ďalšie dva budú 1. janura 2003 a presne o rok neskôr. Z návrhu štátneho rozpočtu sme sa výšku prostriedkov nedozvedeli a zatiaľ platí len prísľub, že príslušné financie sa budú sumarizovať na úrovni okresov a krajov a samospráva sa presné čísla dozvie až neskôr. Niet čo závidieť obecným poslancom, ktorí schvaľovali rozpočty na budúci rok! Nočnú moru starostom a primátorom spôsobuje a novozvoleným predstaviteľom krajov bude spôsobovať aj to, že povinne - zo zákona - budú musieť prevziať aj nevysporiadané pozemky a nehnuteľnosti často v havarijnom stave. Najhorší možný scenár je ten, že obce, mestá a samosprávne kraje nebudú mať dostatok prostriedkov na to, aby vôbec mohli nové kompetencie zvládnuť, čo bude novú samosprávu a samotnú reformu verejnej správy hneď na začiatku diskreditovať. Okrem už spomenutých problémov s peniazmi a majetkom čaká nové samosprávy ešte množstvo ďalších, spojených napríklad s delimitáciou pracovníkov zo štátnej správy. Na obce a samosprávne kraje budú totiž nové kompetencie prechádzať aj s príslušným počtom štátnych úradníkov a až ony sa budú musieť rozhodovať, či - napríklad matriky - zvládnu aj s menším počtom ľudí. Na to, aby ušetrili prevádzkové náklady si obce budú môcť zakladať aj takzvané spoločné úradovne, čo bude aktuálne najmä po prevzatí kompetencií v školstve od 1. júla budúceho roka a potom neskôr po prevzatí stavebného konania. Tento proces však zatiaľ nie je dostatočne pripravený. Problematická bude aj inventarizácia majetku spojeného s jednotlivými kompetenciami a jeho odovzdávanie, keď mnohé orgány štátnej správy nebudú mať veľa ochoty vzdať sa napríklad časti svojej výpočtovej techniky či vozového parku. Problematické, vzhľadom na postoj časti vládnej koalície, bude aj presadenie úplného zrušenia okresných úradov, čo bolo v pôvodnej koncepcii reformy verejnej správy jednou z dôležitých podmienok, ako ušetriť prostriedky. Počas prvých rokov tak bude verejná správa oveľa drahšia - budú potrebné veľké peniaze na zariaďovanie nových úradov a popri tom budú stále pracovať aj okresné úrady. Už zajtra sa teda reforma verejnej správy voľbou poslancov a predsedov samosprávnych krajov stane skutočnosťou. Oslavovať však začnime, až keď to bude fungovať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...