Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       1. december 2001 Mám dôvod si myslieť... Štefan Hríb Kde sa na Slovensku povie Devín banka, každému je jasné, že pôjde najmä o problémy. Škandály okolo uvedenej banky pomohli znížiť popularitu Mečiarovej vlády, ale neostalo len pri tom. Včera sa o Devín banke hovorilo v parlamente už aj v súvislosti s touto vládou. A ja mám dôvod si myslieť, že sa to stalo pre jedinú, tak často bagatelizovanú vec - pre jedno jediné rozhodnutie v prospech menšieho zla. Počas Mečiarovej vlády bolo všetko jasné - Devín banka bola nástrojom, ktorým sa bez hanby uskutočňovali pochybné operácie. Okrem toho išlo o miesto, ktorým sa na Slovensko „importovali“ ruské záujmy. A ešte sa hovorilo aj o nepriamej účasti na únose prezidentovho syna. Nič z toho neprekvapovalo - za minulej vlády tak fungoval v podstate celý štát od privatizácie až po bankové úvery, takže machinácie okolo Devín banky až tak neklali oči. Problém nastal, keď k moci prišla nová vláda. Bolo samozrejmé, že ľudia od nej očakávali zmenu. Veď najmä preto ju volili. A zmena, to malo byť predovšetkým iné spravovanie štátu, majetku, verejných peňazí, iný prístup k záujmom občanov. Bolo by nespravodlivé povedať, že nič z toho sa nestalo. A bolo by to aj nelogické, pretože dnešnú moc tvoria predsa len kultivovanejší ľudia, než tí bývalí od Mečiara, Slotu a Ľuptáka. Lenže práve v tom je paradoxne hlavný problém dnešnej koalície - od kultivovanejších ľudí sa očakáva kultivovanejšia politika, menej egoizmu a väčšia schopnosť rozpoznať záujem štátu. V kauze Devín banka sa nič z toho nestalo. Prvou a najvážnejšou chybou bolo, že vláda okamžite po nástupe k moci nepretrhla spojenia s ľuďmi, ktorí práve Devín banku používali pre vlastné záujmy. Naopak - ľudia z prostredia Devín banky sa dostali aj do štruktúr tejto vlády. Najmä SDĽ v tom nebola hrádzou, ale naopak hlavnou zásobárňou. Štefan Košovan, ktorého táto koalícia dosadila na čelo Slovenských elektrární, bol len najvypuklejší prípad. Tak sa stalo, že škandalózna banka sa nestala príkladom, ako nová vláda zmenila spravovanie vecí verejných, ale naopak dôkazom, že aj táto moc má problém s klientelizmom a straníckymi kšeftami. Po takomto začiatku bolo všetko ostatné už iba dôsledkom - keďže Devín banka požívala ochranu SDĽ a keďže aj táto koalícia si rozdelila sféry záujmov stranícky, zvyšok koalície nemohol veľmi vyskakovať. Problém Devín banky rástol, rástli aj neprimerané úroky, no nič sa nedialo. O niečo sa síce snažila Bugárova SMK, o niečo bývalé vedenie DS, ozval sa aj Ivan Mikloš, ale zvyšok, vrátane premiéra, mlčal. Dohody v koalícii nepustili. A nekonal ani guvernér NBS Jusko - aj napriek známemu protokolu bankového dohľadu, podľa ktorého Devín banka porušovala, čo sa len dalo. Až to po rokoch dospelo tam, kde muselo - ku krachu. A tak sa zrazu musia vyplácať dlhy, ktoré sú tu už nielen z mečiarovského obdobia. Zrazu má aj táto vláda zodpovednosť za zbytočné straty, Ivan Mikloš sa musí nepresvedčivo brániť, a guvernér Jusko v snahe zľahčiť celý problém sa musí pred kamerami strápňovať a snažiť sa verejnosti nahovoriť, že stratu nezaplatia občania, ale komerčné banky - ako keby komerčné banky nehospodárili práve s peniazmi občanov. Na začiatku bol súhlas s menším zlom - teda s ponechaním pochybných spôsobov a ľudí v dôležitých uzloch štátu v mene širokej koalície. Lenže prešli tri roky, a vláda zmeny musí prácne presviedčať, že ona vôbec zmenou je. A proti sebe má už nielen hŕstku kritikov menšieho zla, ale aj väčšinu voličov. Kauza Devín banky to ukazuje plasticky - podáš chápadlám klientelizmu prst, a ony ťa o chvíľu strovia úplne celého. Mám dôvod si myslieť, že práve toto riziko nová moc hlboko podcenila.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...