Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       7. december 2001 Protiprivatizačná mobilizácia Ivan Štulajter Strana demokratickej ľavice hľadá pôdu na zásadný konflikt vo vládnej koalícii, pričom nie je vylúčené, že s účasťou vo vláde skoncuje. Búchanie dverami na úrade vlády by jej malo zaistiť úspech vo voľbách a politickú pohľadávku voči Smeru a HZDS, keď sa začnú rokovania o zostavení novej vlády. Aj takto sa dá hodnotiť zvyšujúca sa intenzita vyhlásení SDĽ, namierených proti privatizácii 49-tich percent akcií Slovenského plynárenského priemyslu. Ak sa včera predseda Smeru Robert Fico po stretnutí s predsedom SDĽ Pavlom Koncošom vyjadril jednoznačne proti, Koncoš včera vyslovil predpoklad, že Republikový výbor podľa všetkého schváli návrh ministra práce Petra Magvašiho. Podľa neho má do súkromných rúk prejsť iba 24 percent akcií SPP. Na zvyšných 25 percent by sa mali vydať podielové listy. Nimi by sa kryli náklady na reformu dôchodkového systému. Už v tejto základnej logike SDĽ sú však chyby. Podielové listy priamo nemôžu kryť žiadne náklady, náklady môžu kryť len výnosy z podielových listov, ak nejaké vôbec sú. Predpokladané výnosy z 25 percent akcií Slovenského plynárenského priemyslu sú však veľmi málo na to, aby sa zo súčasného neudržateľného priebežného financovania dôchodkov, keď pracujúci „financujú“ dôchodcov, bez sociálnych otrasov prešlo na systém kapitálový. V ňom si každý na svoj dôchodok „sporí“ v produktívnom veku sám. Miliardové náklady na transformáciu dôchodkového systému súvisia teda s tým, že zmena zasiahne aj ľudí v pokročilejšom produktívnom veku, ktorí už nestihnú „nasporiť“ dosť peňazí na svoju starobu. Preto im Sociálna poisťovňa bude musieť na dôchodok prispievať zo svojej rezervy. A táto pre spustenie dôchodkovej reformy kľúčová rezerva sa má vytvoriť práve z výnosov privatizácie 49 percent akcií Slovenského plynárenského priemyslu. Inými slovami, Magvašiho podielové listy sú bluf. Sociálna poisťovňa potrebuje dostatok hotovosti, nie cenné papiere a prísľuby výnosov z nich. Hotové peniaze získa až po tom, keď ich založí v banke a vezme si úver, alebo ich predá na kapitálovom trhu, čo je vlastne opäť privatizácia. Samozrejme, privatizácia v inom čase a práve ten ČAS je zrejme hlavnou príčinou, prečo dnes Fico mobilizuje krajinu proti privatizácii SPP. Ak bude úspešný, má veľkú šancu, že bude medzi tými, ktorí o nej budú rozhodovať po voľbách. Ide totiž o najväčší privatizačný podnik v histórii Slovenska. Politickí plánovači SDĽ to nemajú najhoršie vymyslené. Ak sa povezú do budúceho parlamentu na Ficovej protiprivatizačnej vlne, majú šancu, že tomu istému Ficovi budú vo vláde miništrovať. Ak sa však do Slovenského plynárenského priemyslu nedostane vo významnej miere súkromný kapitál, nielenže sa reforma dôchodkového systému stane sociálne nepriechodnou, ale nedá sa vylúčiť ani to, že sa o niekoľko mesiacov kdesi v ekonomickom podpalubí tohto sveta opäť objavia akési „plynárske“ bianko zmenky zo Slovenska. A mŕtvoly.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...