Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       10. december 2001 K.Hirman: Predaj 49% Transpetrolu ruskému Jukosu je výhodný pre všetkých Milan Žitný Ruská spoločnosť Jukos, ktorá zvíťazila v tendri na predaj 49% akcií spoločnosti Transpetrol s ponukou 74 miliónov dolárov, má niekoľko dôvodov vstúpiť do tohto slovenského podniku na prepravu ropy. V rozhovore pre Slobodnú Európu to uviedol reportér týždenníka Trend, expert na oblasť energetiky Karel Hirman. RFE: Čo bude znamenať vstup ruského Jukosu do slovenského Transpetrolu? K.Hirman: „Prvá motivácia Jukosu spočíva v tom, že nie je dodávateľom ropy na Slovensko, teda do bratislavského Slovnaftu, ani do Českej rafinérie. Tým, že získa 49% Transpetrolu, získa konkurenčnú výhodu voči svojim konkurentom – ruským spoločnostiam, ktoré doteraz do týchto rafinérií ropu dodávali, teda voči spoločnosti Lukoil a voči spoločnosti Slavnefť. Do Čiech a na Slovensko prúdi teraz niečo vyše 9 miliónov ton ropy z Ruska cez ropovod Družba a týchto 9 až takmer 10 miliónov ton ropy je zaujímavý podiel pre hociktoerú ruskú ropnú spoločnosť. Už jaj vzhľadom na to, že všetci partneri, či už na Slovensku, alebo v Čechách, sú platobne schopní. Druhý motív je v tom, že Jukos je lídrom medzi ruskými ropnými spoločnosťami - spolu so štátnou spoločnosťou Transnefť - na projekt prepravy ropy cez sústavu ropovodov Družba a Adria z Ruska cez Bielorusko, Slovensko a Maďarsko až do chorvátskeho prístavného terminálu Obiša na pobreží Jadranu. Tým, že by Rusi prepravovali ropu až do Omiše, chcú získať prístup na svetové trhy, keďže Omiša ako jeden z mála terminálov v Stredozemnom i Baltickom mori má možnosť prijímať veľkoobjemové tankery nad 500 tisíc ton, a s týmito tankermi by chceli voziť ropu nielen na európske trhy, ale aj do zámoria, do USA. A plus touto cestou Družba – Adria by zasiahli aj na Balkán, na trhy Juhoslávie a okolitých krajín, ktoré sú doteraz dosť voľné – po vojnách v Juhoslávii je tento sektor obmedzený a ide na slabú prevádzku. A tu sa naskýta pre ruskú ropu obrovský, perspektívny, veľmi zaujímavý trh. Tu vidím dva hlavné motívy, prečo Jukos chce Transpetrol. RFE: Je vhodné, aby takáto spoločnosť, ktorá je aj ťažobnou spoločnosťou, vlastnila na Slovensku transferovú sieť? K.Hirman: Argument Slovnaftu, ktorý je Jukosu konkurentom v privatizácii Transpetrolu, že rafinérie vlastnia zásobovacie spoločnosti, je logicky správny. Tak to je poväčšinou v Európe, s tým, že buď sú tieto ropovody majetkom rafinérií, alebo štátu, ako je spoločnosť Mero, ktorá je obdobou slovenského Transpetrolu v ČR. Ale spoločnosť Mero je 100% akciovou spoločnosťou v majetku štátu a česká vláda sa ani nechystá ju predávať. Takže to, že sa producent ropy stane spoluvlastníkom Transpetrolu, ak slovenská vláda tak rozhodne, tak je to pomerne nezvyklé, ale zasa na druhej strane tým, že Jukos ponúkol takú cenu, akú ponúkol, to znamená 74 miliónov dolárov, je žiaduce, aby sa spolumajiteľom Transpetrolu stal subjekt súkromný, ktorý by túto spoločnosť vyviedol z politického vplyvu. Takže z tohto pohľadu je to zasa výhodné pre všetkých. Ja tu vidím elimináciu možných problémov cestou akcionárskej zmluvy. To už záleží od predstaviteľov štátu, alebo FNM, ako sa tento aspekt ošetrí a predovšetkým je to aspekt diverzifikácie dovozov, aby prípadne Jukos nemohol a nesmel blokovať ekonomicky výhodné projekty, ak sa ukáže ich ekonomická výhodnosť a ak bude povedzme záujem o prepravu kaspickej ropy. Ide o toľko diskutovaný projekt ukrajinského ropovodu Odesa – Brody a ďalej z Brodov po ropovode Družba, či už na Slovensko a do Čiech, alebo do Nemecka a do Maďarska. Takže tieto tenké miesta by sa mali ošetriť - a určite sa dajú ošetriť - v akcionárskej zmluve."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...