Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       18. december 2001 V čom pramení optimizmus ministra školstva ? Oľga Štefucová Slovenský minister školstva dnes pred novinármi bilancoval rok 2001 vo svojom rezorte. Podrobnosti ponúka Oľga Štefucová. Podľa Milana Ftáčnika vytvorilo ministerstvo v tomto roku predpoklady pre zásadné zmeny v slovenskom školstve. Ich uskutočnenie sa však viaže až na rok 2002. Ide predovšetkým o legislatívne normy, ktorých prijatie chápe minister ako začiatok reformy a teda ako výrazné pozitíva, ktoré nasmerujú oblasť vzdelávania v Slovenskej republike do európskeho prostredia. Minister školstva Milan Ftáčnik vyzdvihol najmä: AUDIO: "Prijatie samostatnej pedagogickej tabuľky v zákone o verejnej službe, prijatie zákona o presune kompetencií na samosprávu, ďalej prijatie zákona o financovaní školstva, ktorý vlastne bol prijatý v závere roka a od januára budúceho roka začne ovplyvňovať financovanie našich škôl a školských zariadení. Z tých ďalších zákonov, ktoré ešte nemajú úplne finálnu podobu je to príprava balíka zákonov o vysokých školách, vede a technike a Slovenskej akadémii vied a ich schválenie v národnej rade do druhého čítania." Optimisticky pripojil minister Ftáčnik k pozitívam tohto roka v jeho rezorte aj národný program výchovy a vzdelávania, teda projekt Milénium, ktorého prerokovanie a schválenie má na programe stredajšie rokovanie slovenskej vlády. Ocenil aj postupné zvyšovanie platov učiteľov a to nad rámec rastu miezd v štátnej sfére. Na druhej strane však stoja negatíva, ktoré minister školstva musel pripustiť aj vzhľadom na fakt, že verejnosť na Slovensku je konfrontovaná s realitou, keď nielen všetky stupne škôl, ale aj jednotlivé subjekty samostatne, bojujú o prežitie. Nedostatok financií je boľavou stránkou ich života a treba popravde povedať, že ani súčasnému rezortnému šéfovi sa nepodarilo za tri roky situáciu celkom zvládnuť. Hovorí Milan Ftáčnik: AUDIO: "To hodnotím ako negatívum, ktoré sa prejavilo a prejaví sa v tom, že časť základných a stredných škôl prejde do roku 2002 s dlhmi, teda budú zadĺžené." Minister Milan Ftáčnik elegantne obišiel nesplnený prísľub jeho, vlády i premiéra smerom k vysokým školám, navýšiť príslušnú kapitolu o 0,1 percenta HDP do konca tohto roka. Hoci vlani sa to podarilo, tento rok tí, čo sľubovali, sklamali. Univerzity márne čakajú na zvyšných 300 miliónov, ktorých presun s ohľadom na dátum a de facto neexistujúce zdroje - je už nereálny. Napriek tomu, že Milan Ftáčnik dnes na tlačovej besede zaradil "školskú" legislatívu, prijatú v tomto roku, k pozitívam rezortu, treba povedať, že nejeden zákon už mal byť podľa plánu legislatívnych úloh dávno v platnosti. Slobodná Európa sa preto ministra opýtala, či príprava a predkladanie príslušnej legislatívy nemohli prísť rýchlejšie a či ministerstvo nemohlo pracovať - keďže do konca volebného obdobia zostáva už iba rok - pružnejšie a komplexnejšie. Milan Ftáčnik reagoval... AUDIO: "Sú tu okolnosti, ktoré nie úplne ovplyvňuje ministerstvo školstva. Majú politickú povahu, tiež spôsobili zdržanie..." Lenže hľadanie takpovediac politického kompromisu sprevádza na Slovensku prijatie takmer každého jedného zákona. V prípade príslušnosti ministra školstva k politickému subjektu ide o Stranu demokratickej ľavice, ktorá pred voľbami v roku '98 deklarovala medzi svoje priority práve vzdelávanie. Milana Ftáčnika sa Slobodná Európa preto opýtala, či podľa neho vzdelávanie prioritou SDĽ zostalo? AUDIO: "Som jednoznačne presvedčený, že áno. Myslím si, že vzdelanie hrá veľkú úlohu v politike Strany demokratickej ľavice... RFE: "Prečo učitelia, pedagógovia a akademickí funkcionári ten pocit nemajú? M. Ftáčnik: Pretože oni by si všetci želali - a to je celkom prirodzené - aby tie zmeny išli podstatne rýchlejšie. Zmeny v školstve sa odohrávajú relatívne pomalšie, ako v iných rezortoch, pretože si vyžadujú širšiu spoločenskú diskusiu." My dodajme, že v prípade nejedného zákona z oblasti školstva, však išlo skôr o diskusiu medzi politickou ľavicou a pravicou, a nie vždy sa ľavicovému ministrovi podarilo presadiť svoje. Preto potom nastúpilo neadekvátne kupčenie s hlasmi a podporou v parlamente, čo nemožno v nijakom prípade považovať za pozitívny prvok. Rovnako v rezorte školstva, ako v ktorejkoľvek inej oblasti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...