Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       27. december 2001 Rok 2001 nebol dobrým pre svetovú ekonomiku (a slovenské súvislosti) Milan Nič Pre ekonómov má tento rok podobný zvuk ako letopočty 1991 alebo 1973, pretože takisto ohraničoval koniec obdobia výrazného hospodárskeho rastu. V Amerike sa skončil povestný boom deväťdesiatych rokov, keď do nových technológií a rozvoja internetu prúdili obrovské investície, a keď indexy na newyorskej burze prekonávali historické maximá. Spomaľovanie americkej ekonomiky sa začalo už na jar. V druhom polroku 2001 jej výkon klesal, čím sa dostala do recesie – jej HDP totiž vykázal pokles v dvoch po sebe idúcich štvrťrokoch. Ekonomickú recesiu v USA teda nespôsobili udalosti z 11. septembra - tie iba prehĺbili zhoršujúcu sa situáciu. O roku 2001 z hľadiska svetovej ekonomiky hovorí James Knightley z londýnskej centrály banky ING-Barings. AUDIO -„Samozrejme, že si ho budeme pamätať ako slabý, naozaj veľmi slabý rok. Časť vysvetlenia ponúkajú nezvyčajné udalosti - najmä zosilnená neistota po septembrových teroristických útokoch. Ale zároveň ide o jednu z najostrejších korekcií po obrovskom ekonomickom raste, ktorý sme videli v roku 2000. Povedal by som, že takýto náhly a ostrý obrat vlastne ani nemá v dejinách precedens.“ Kedže tento obrat postihol aj Európu - a Japonsko sa nemôže dostať z dlhodobej stagnácie - koncom roka 2001 sa v problémoch súčasne ocitli tri hlavné hospodárske regióny sveta. Medzinárodné organizácie a finančné inštitúcie v posledných mesiacoch menili predpovede na budúci rok smerom dole. OSN najnovšie očakáva, že výkon svetovej ekonomiky v nasledujúcom roku vzrastie iba o dve percentá, čo by bol najnižší rast za dlhé obdobie. Centrálne banky na oboch stranách Atlantiku sa snažili odvrátiť hrozbu predĺženej stagnácie znižovaním hlavných úrokových mier, za ktoré si banky medzi sebou požičiavajú kapitál. Dúfajú, že lacnejšie úvery podnikateľom pomôžu opätovne oživiť ekonomiku. Americká centrálna banka na čele s uznávaným guvernérom Alanom Greenspanom v tomto ohľade dosiahla rekord: v roku 2001 znížila úrokové miery až 11-krát. Na úrovni jedného a tri štvrte percenta boli naposledy začiatkom 60. rokov. Európska centrálna banka zvolila opatrnejšiu taktiku a začala znižovať úrokové sadzby až v polovici roka, keď sa ukázalo, že spomalenie americkej ekonomiky má dopad aj na Európu. Napriek sebavedomým vyhláseniam niektorých politikov podniky eurozóny postupne znižovali vývoz na veľký americký trh a manažeri i konzumenti obmedzovali výdavky. Opäť hovorí James Knightley: AUDIO -„Prenášací efekt sme v Európe pocítili dosť rýchlo. Európa začala asi s polročným oneskorením nasledovať Ameriku. Už počas roka sme to videli na údajoch o plánovaných investíciách podnikov a priemyselnej produkcii. Po 11. septembri sme aj v Európe mohli sledovať ďalší pokles. Takže to spomalenie sa odohráva viac menej spoločne.“ Ekonóm nemeckej Deutsche Bank Stefan Schneider sa domnieva, že tento vývoj v rozpore s nádejami predstaviteľov EÚ odzrkadľuje pokračujúcu závislosť európskych ekonomík od vývoja na americkom trhu. AUDIO -„Európa vkladá nádeje na svoje oživenie hlavne do toho, že sa americká ekonomika odrazí od dna. Takže načasovanie tohoto oživenia závisí od toho, kedy a či vôbec dôjde v Spojených štátoch k tomuto odrazu. Podľa posledných odhadov k nemu pravdepodpobne dôjde až v druhej polovici budúceho roka, takže nám to nepomôže v nadchádzajúcich dvoch alebo troch kvartáloch.“ Priaznivý dopad na ekonomické oživenie v Amerike môžu mať zvýšené vládne výdavky na obranu a bezpečnosť, alebo na pomoc leteckým spoločnostiam a ďalším postihnutým odvetviam amerického priemyslu. Kongres na tieto účely Bushovej administratíve schválil až 40 miliárd dolárov. Ďalším priaznivým faktorom može byť dlhodobo nízka úroveň inflácie a nízke ceny ropy. Veľkou výzvou pre starý kontinent bude fyzické zavedenie spoločnej meny euro po 1. januári 2002. Privítajú ju Európania s podobnou nedôverou ako pred dvoma rokmi finančné trhy, keď začala fungovať ako účtovná mena? Budú v tejto mene viac šetriť, alebo viac nakupovať? Kľúčové rozhodnutie, ktoré takisto ovplyvní podobu ekonomického oživenia v Európe na budúci rok, teda majú v rukách samotní Európania. Najvačší šok pritom čaká Nemcov, ktorí sa tento rok rozlúčia so svojim povojnovým zázrakom - bývalou západonemeckou markou. A čo Slovensko? Problémy svetovej ekonomiky sa zatiaľ na jeho hospodárskom vývoji výraznejšie neprejavili. Čaká nás oneskorený dopad americkej a západoeurópskej recesie? S touto otázkou sme sa obrátili na hlavného ekonóma Slovenskej sporiteľne Martina Bartu. „Slovenská ekonomika by sa mala aj v budúcom roku vyvíjať veľmi priaznivo, ešte možno aj lepšie ako v tomto roku. Očakáva sa hospodársky rast niekde medzi tri a pol až štyrmi percentami v reálnych číslach. Je to dané jednak väčším prílevom investícií zo zahraničia, jednak ozdravením bankového sektoru, ďalej znížili sa dane, úvery sa stali dostupnejšími a domáca spotreba, ktorá bola v rokoch 1999 a 2000 odložená, teraz čiastočne nahradí výpadok dopytu na zahraničných trhoch.“ RFE: Podobne priaznivý vývoj v budúcom roku očakávajú aj Česká republika a Maďarsko. Čím je to, že tieto malé stredoeurópske ekonomiky akoby nabrali druhý dych a teraz dokážu odolávať tomu spomaľovaniu a recesii, ktorá postihla západnú Európu a Ameriku? „Je to tak a ja si myslím, že hlavným dôvodom je postupný proces približovania sa k EÚ, keď si mnohé zahraničné firmy uvedomili, že tieto krajiny budú čo nevidieť v únii, potrebujeme tam mať svoje pobočky a podobne. Tieto krajiny sú navyše blízko, majú pomerne lacnú pracovnú silu i ďalšie výhody pre mnohé zahraničné firmy. Takmer vo všetkých týchto kandidátskych krajinách sa mohutne investuje. To všetko pomáha prekonať toto nepriaznivé obdobie v svetovej ekonomike.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...