Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       2. január 2002 Euro ako ekonomický a politický projekt Daniel Bútora Jednotná európska mena, ktorá sa od 1. januára z virtuálnej meny stala menou skutočnou, dnes zažila prvý normálny obchodný deň. Euro na burzách posilnilo o vyše percento oproti americkému doláru a britskej libre. To je, ako hovorí Daniel Bútora, symbolický dobrý štart pre spoločné peniaze dvanástich európskych štátov. Už druhý deň dnes Nemci, Francúzi, Fíni či Gréci štrngajú vo vreckách euromincami a vyťahujú z peňaženiek peniaze, ktorými sa dá platiť vo väčšine európskych krajín. Platobné karty síce už dávnejšie potrebu neustáleho menenia peňazí pri prechode z jednej krajiny do druhej obmedzili, aj tak to však budú v prvom rade turisti, ktorí si uvedomia výhody jednotnej meny. Tými istými peniazmi, v ktorých dostanú mzdu, môžu zaplatiť aj u svojich susedov. Nastane tiež nové porovnávanie a časom možno aj vyrovnávanie cien niektorých tovarov a služieb. A tiež nový pocit spolupatričnosti. Mnohí Slováci si rozdelenie Československa viac uvedomili až keď pri návšteve Čiech museli prejsť cez hranice a platiť inými korunami. Hranice vo väčšine európskych štátov sú už dávno neviditeľné. Teraz sa okrem priestoru stali spoločnými aj peniaze. Šéf Európskej komisie Romano Prodi vítal na Silvestra novú menu slovami: AUDIO: "Euro sú naše peniaze. Sú to naše peniaze a naša budúcnosť. Je to kúsok Európy v našich rukách. " Okrem Veľkej Británie, Švédska a Dánska sa členmi eurozóny stali všetky ostatné krajiny Európskej únie. Euro by im malo priniesť väčšiu efektívnosť pri využívaní jednotného trhu a tak aj väčšiu prosperitu. Hovorí šéf Európskej centrálnej banky Wim Duisenberg: AUDIO: "Za tri roky od zavedenia euro jasne ukázalo, že dokáže splniť svoje ciele. Tie sa týkajú cenovej stability, podpory trhovej prehľadnosti cez národné hranice, a podpory obchodu - teda komunikácie v Európe i mimo nej." Euro však nie je iba ekonomickým projektom. Jeho politický rozmer je aspoň rovnako dôležitý. Dnešný Financial Times označil novú menu za triumf politickej vôle nad praktickými prekážkami. Politická vôľa tiež zatiaľ pomáha prekonať viditeľné ťažkosti: európska centrálna banka môže stanoviť úrokové miery len pre celú eurozónu, a tie môžu byť pre niektoré štáty vyhovujúce, pre iné však príliš vysoké či naopak nízke. Jednotnej menovej politike na európskej úrovni tiež chýba jednotná daňová politika. To však už sme veľmi blízko úvah o politickej integrácii Európy, a teda aj pri výhradách, ktoré voči takémuto projektu možno nájsť vo všetkých európskych krajinách. Práve takéto obavy boli aj prvou príčinou, pre ktorú sa na eure nezúčastňuje Veľká Británia. Historický projekt jednotnej európskej meny tak bol spustený v dvanástich krajinách, avšak mimo štátu s najdôležitejšou európskou burzou, a tiež hospodárskymi novinami, a v neposlednom rade podnikateľskou kultúrou. Či sa vláde Tonyho Blaira naozaj podarí priviesť krajinu k euru, dnes nikto nevie. Do značnej miery to závisí od toho, ako sa euru a ekonomikám, ktoré ho prijali, bude dariť. Tristo miliónov Európanov, ktorí už druhý deň používajú eurobankovky a euromince, si však zo spomínaného historického rozmeru zavedenia eura až tak veľa nerobí. Poslednou európskou menou s podobným rozsahom bol denár rímskej ríše pred dvetisíc rokmi, dnešní Európania však budú skôr sústredení na to, aby tam, kde budú platiť hotovosťou, dostali v najbližších dňoch naspäť drobné v eurách, a nie v národných menách, ako sa to dialo v prvých hodinách po zavedení novej meny.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...