|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|
![[ekonomika]](/images/ekotitle.gif)
|
4. január 2002
|
Rezort pôdohospodárstva považuje štátne vlastníctvo lesov za dôležité
|
Attila Lovász
|
V súvislosti s pripravovaným novým zákonom o lesoch sa začiatkom tohto roku vyjadril minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš v tom zmysle, že preferuje štátne vlastníctvo lesov. Pre komerčné rádio Expres doslova povedal, že kvôli ponechaniu doterajšieho štátneho vlastníctva je ochotný pri hlasovaní v parlamente využiť aj podporu opozičných politických strán. Je skutočne vhodné mať v lesnom hospodárstve štátne vlastníctvo? Odpoveď na túto otázku hľadá Attila Lovász.
Štát už v súčasnosti nie je dominantným vlastníkom lesov, je však dominantným správcom. Do štátneho vlastníctva patrí zhruba 45 percent slovenských lesov, ďaľších približne 15 percent ešte spravuje štát prostredníctvom Štátnych lesov - inštitúcie, ktorá má charakter štátneho podniku. Slová ministra Koncoša neodzneli len v súvislosti s novým lesným zákonom ale aj v súvislosti s rokovaniami vlády o odkúpení lesov mesta Košice. Mesto chce predajom lesov predísť cross defaultu, Koncoš tvrdí, že tieto lesy má jednoznačne kúpiť štát. Vyhlásenie ministra, uverejnené na oficiálnej webovej stránke rezortu obsahuje aj kritiku snáh ekonomického vicepremiéra Ivana Mikloša o postupnú privatizáciu ešte štátneho lesného fondu. Citujme ministra Koncoša: "To by znamenalo skutočnú ekonomickú a ekologickú pohromu." - toľko citát. Je štátne vlastníctvo skutočne také dôležité v prípade lesov? Otázku sme položili generálnemu riaditeľovi lesníckej sekcie rezortu docentovi Milanovi Beláčkovi.
AUDIO: "Som presvedčený, že štát nemá dôvod zbavovať sa vlastníctva, ktoré mu v minulosti prináležalo."
Docent Beláček je zástancom názoru, že lesy na Slovensku vykonávajú mnoho verejných funkcií, ktoré nesúvisia s ekonomikou. Pritom uznáva aj ekonomické argumenty:
AUDIO: "Ekonomická funkcia nemôže a ani nebude bezvýznamná. Ale tak isto ako štátni, tak aj súkromní vlastníci a správcovia sa musia chovať tak, ako to zákon prikazuje."
To znamená, že v lesníctve má štát významnú regulačnú funkciu. Potreba regulácie vychádza z toho, že reprodukcia ekonomicky využiteľného lesného fondu trvá sto rokov, teda ťažba dreva ako suroviny musí byť regulovaná buď množstvenými ukazovateľmi, alebo aj povinnosťou vlastníka alebo ťažobcu nahrádzať vyrúbané lesné plochy novými výsadbami. Takáto argumentácia, zameraná na udržanie prípadne aj posilnenie regulácie v lesnom hospodárstve je prijateľná - nemá však žiadnu výpovednú hodnotu o vlastníckych vzťahoch. V období rozmachu kapitalizmu a najmä priemyslu v období technickej revolúcie znamenala nepremyslená ťažba dreva pohromu aj pre európske lesy. Najmä na územiach s vyvinutým baníctvom a zavádzaním strojových technológií sa lesný fond kontinentu doslova devastoval. Lenže to bolo v období neexistencie alebo len malej miery regulácie lesníctva, pričom vtedajším výrobcom záležalo hlavne na rýchlom zisku.
Ekonomické myslenie sa v tomto smere značne zmenilo - hľadiská ochrany životného prostredia sa stali v Európe ekonomickými hľadiskami a preto nie je najvhodnejšie dávať rovnítko medzi súkromných vlastníkov a rýchlym vyrúbavaním slovenských lesov. Pripomíname, že väčšina slovenských lesov nie je vo vlastníctve štátu a zákon aj doteraz jasne reguloval toto odvetvie. Dodajme ešte, že európska legislatíva v kapitole 7 - to jest v pôdohospodárstve, rybolove a lesníctve - je tiež významným regulátorom na trhu členských krajín Európskej únie, a to bez ohľadu na to, aká je vlastnícka štruktúra v tých ktorých krajinách.
Pokračuje docent Beláček.
AUDIO: "Nejaká obava, že vstupu do EÚ može brániť 40 percentný podiel štátneho vlastníctva na Slovensku, myslím si že to nebola a nie je pravda."
Lesníctvo teda pravdepodobne nebude neuralgickým bodom v negociaciách v tejto kapitole. Vrátiac sa však k vyjadreniam ministra je potrebné povedať, že zastávanie sa štátu ako významného vlastníka nie je postojom odborným či ekonomickým ale výsostne politickým. Je to síce legitímna súčasť názorov politického zoskupenia a tiež patrí k základným otázkam o charaktere štátu. To však už nie je šťastné riešenie, ak sa prípadná privatizácia lesov komentuje hrozbou ekologickej katastrofy. Ak teda existuje spor medzi pravicovým Ivanom Miklošom, ktorý je zástancom ešte väčšej miery súkromného vlastníctva lesov a ľavicovým Pavlom Koncošom, ktorý skôr presadzuje vlastníctvo štátne, je to legitímny spor dvoch politických názorov a dvoch pohľadov na charakter štátu. Ak však hovorí minister Koncoš o spájaní sa s opozíciou pri prípadnom hlasovaní o lesnom zákone, nehovorí o lesoch ale o charaktere ním vedenej strany. A teda aj o možných budúcich spojenectvách v roku parlamentných volieb.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|