Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       7. január 2002 Na Slovensku sa pohybuje veľké množstvo akcií VSŽ bez toho, aby boli známi ich nadobúdatelia Attila Lovász Ešte pred vianočnými sviatkami predala štátna akciová spoločnosť Transpetrol zo svojho portfólia 21 percentný balík akcií Východoslovenských železiarní. Transpetrol mal na tomto obchode čistý zisk 333 miliónov korún, pričom akcie predal zatiaľ neznámym kupujúcim za 160 korún za kus. Predaj sa uskutočnil na verejnom trhu v deň, keď na RM-Systéme stála akcia VSŽ 230 korún a priemer ceny počas celého týždňa neklesol pod 220 korún. Pravdepodobne teda Transpetrol na predaji akcií prerobil - alebo aspoň nezarobil toľko, koľko zarobiť mohol. Hneď po zverejnení predaja sa ozvali iní akcionári tej istej - pripomeňme, že súkromnej - akciovej spoločnosti VSŽ - a žiadali predstavenstvo, aby pozastavilo predaj akcií. Ich dôvol bol podľa hovorcu VSŽ Mariána Bogu nasledujúci: AUDIO: "Svoju žiadosť odôvodili tým, že v priebehu záveru minulého roka došlo k poklesu a znehodnoteniu akcií emitenta VSŽ a.s." Mariána Bogu sme sa spýtali, či stanovy spoločnosti nejakým spôsobom obmedzujú predaj voľne obchodovateľných akcií spoločnosti. Hovorca uviedol, že stanovy VSŽ nie sú verejnou listinou a zoznamujú sa s nimi len akcionári. Mnohé akciové spoločnosti si do stanov dávajú obmedzenia na voľné obchodovanie s akciami - napríklad predkupné právo pre ostatných akcionárov, alebo nutnosť schvaľovania predaja akcií, ak ide o obchod s istým, v stanovách určeným podielom spoločnosti. Či je tomu tak aj vo VSŽ, sme sa nedozvedeli. Úrad pre finančný trh dostal podnet od akcionárov a prešetruje ho. Hovorca Úradu Marek Kačmár nám však povedal, že k prešetreniu by došlo aj bez podnetu akcionárov, a to na základe zákona. Čo by sa muselo stať, aby Úrad pre finančný trh pozastavil obchodovanie hoci aj spätne s akciami VSŽ? Hovorí Marek Kačmár, hovorca Úradu pre finančný trh: AUDIO: "Dôvodom pre pozastavenie obchodovania, alebo na pozastavenie vyrovnania akéhokoľvek obchodu, môže byť dokázateľná manipulácia s cenami." To je však len jedna strana obchodu. Slovenská verejnosť totiž už od konca minulého týždňa dostáva informáciu, podľa ktorej štátna akciová spoločnosť nehospodárne nakladala s majetkom štátu, ak akcie predala pod cenu. Výraz "pod cenu" je však vágny. Ak akcie stáli na trhu vyše 220 korún, tak pripomeňme, že išlo o obchody, v ktorých sa pohybovali len tisíce akcií. Predaj 21 percentného balíka je ale predajom troch miliónov akcií - pokiaľ sa objavia akcie na predaj v takomto množstve, zákonite nastupuje nadbytok ponuky. A ten - aspoň teoreticky - znižuje jednotkovú hodnotu tovaru - nech ide hoci o bonitné akcie ziskovej spoločnosti. Či bolo zníženie akcií primerané nadponuke, môže posúdiť Úrad pre finančný trh. Nikto si však nekladie otázku, ako s týmito akciami obchodoval Transpetrol, ktorý je zatiaľ ešte vo vlastníctve štátu. Transpetrol totiž v roku 2000 nakúpil akcie VSŽ, aby štát získal rozhodujúci podiel akcií pri hlasovaní o vstupe U.S. Steel do košickej spoločnosti. Vtedy sa akcie kupovali za cenu cca 480 korún. Ak sa na obchod pozeráme z tohto pohľadu, Transpetrol na ňom neskutočne prerobil. Lenže štát pred dvoma rokmi potreboval získať kontrolu nad rozhodujúcim počtom akcií, takže cena sa neodvíjala len od skutočnej, či účtovnej hodnoty podniku, ale aj od zámeru štátu akcie získať. Vtedy nastal prípad nadbytku dopytu, čo zvyšovalo ceny. Na kúpe pred dvoma rokmi zarobila akciová spoločnosť Penta Group. Dnes sa objavujú dohady, že je jedným z kupcov balíka akcií. Potvrdené to však zatiaľ nie je. Otázka dnes neznie tak, či to pre Transpetrol bol, alebo nebol dobrý obchod. Transpetrol v čase, keď štát akcie potreboval, kupoval, teraz sa ich zbavuje, lebo je to podmienka pre vstup strategického investora do tejto spoločnosti. Objavujú sa teda faktory, ktoré nemajú so skutočnou hodnotou akcií nič spoločné, na cenu však zásadným spôsobom vplývajú. Správna otázka znie: je zníženie ceny akcií VSŽ prirodzené kvôli nadponuke, alebo nie? Ak by toto zníženie ceny bolo prirodzené, ktokoľvek z dnes oslovených účastníkov by nám to otvorene a priamo povedal a aféra by nebola na svete. Vo vzduchu však skutočne visí podozrenie, že tento obchod bol pripravený tak, aby na tom niekto - samozrejme nie štát - zarobil. Pripomeňme si vyhlásenie šéfa rezortu hospodárstva Ľubomíra Haracha dva dni pred predajom: "Akcie VSŽ sa predávať nebudú." Ako predstaviteľ stopercentného akcionára však neurobil nič, aby sa akcie predávali po častiach, aby sa využili všetky možnosti kapitálového trhu. Že by svoje rozhodnutie zmenil? Alebo hovoril len pre upokojenie verejnej mienky? Transpetrol poveril komisionára - Slovenskú sporiteľňu - predajom akcií a tá komisionárske podmienky splnila, aj podmienku predaja na verejnom trhu. Kupec jednej polovice predaných akcií - Poštová banka - potvrdil kúpu, nie však nového vlastníka. O ňom by sa mali dozvedieť akcionári do troch dní od predaja. Lenže medzitým mala burza dvojtýždňovú prestávku a termín (nie pre verejnosť, ale pre ostatných akcionárov) vyprší až zajtra. Od 21. decembra sa teda zmenil pätinový vlastník významnej a ziskovej spoločnosti a dnes nikto nevie, kto nadobudol jej akcie. Nikto nevie zatiaľ ani to, či bol obchod čistý a v súlade so zákonom, alebo len dobre zinscenovaný. A práve tieto indície dávajú za pravdu tým pozorovateľom, ktorí tvrdia, že tento predaj je podozrivý. Na autorizovanú odpoveď sa čaká z Úradu pre finančný trh.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...