Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       8. január 2002 Aj o cene rozumu v predvolebnom roku (Slovensko má opäť problém s obchodným deficitom) Ivan Štulajter Okrem vysokej miery nezamestnanosti, deficitného štátneho rozpočtu, no zároveň aj relatívne nízkej inflácii slovenskú ekonomiku charakterizuje precitlivelosť na zmeny v zahraničnom dopyte. Ak je hospodárstvo Európskej únie a Českej republiky na vzostupe, Slovensku sa zvyšuje vývoz a prosperuje tiež. Ak sa ekonomikám na západ od jeho hraníc veľmi nedarí, prestáva sa dariť i slovenskej ekonomike. Ten druhý prípad platil v minulom roku a aj preto obchodná bilancia vykáže možno až 100-miliardové pasívum, a to i napriek koncoročnému poklesu cien ropy. Zjednodušene sa to dá vyjadriť slovami, že Slovensko v roku 2001 o 100 miliárd korún doviezlo viac tovaru ako ho vyviezlo za hranice. Hospodársky rast slovenskej ekonomiky vzhľadom k malému domácemu trhu a štruktúre priemyslu je bytostne závislý na vonkajšom dopyte. Zmierňovať prílivy a odlivy zahraničných „dopytových vĺn“, ktoré prichádzajú zo západnej časti Európy, možno tým, že Slovensko svoj vývozný potenciál bude orientovať na čo najviac trhov: teda nielen na česko-európsky, ale aj ruský, čínsky a americký. Je to stará téma. Ľahko sa o nej hovorí, ťažko sa presadzuje v praxi. Ak sa zmiernenie negatívnych dôsledkov, vyplývajúcich z profilu slovenskej ekonomiky, nemôže nájsť v zahraničí, vysoký obchodný deficit začne nakoniec búchať päsťou o stôl doma. Inak povedané, pokles zahraničného dopytu si nakoniec vždy vynúti korekciu v podobe priškrtenia domáceho dopytu. Keďže schodkový štátny rozpočet je trvalým zdrojom rastu domácej spotreby, riešenie makroekonomickej nerovnováhy sa na Slovensku uskutočňuje najmä v menovej oblasti: devalváciami, znehodnotením hodnoty koruny či rastom úrokových mier. Obchodný deficit za rok 2001 v porovnaní s tými minulými je zasadený do zvláštnych okolností. Tie sa nesú v znamení už uskutočnených, ale najmä očakávaných príjmov z privatizácie. Na jednej strane dostatok privatizačných devíz vytvára dostatočnú rezervu na financovanie schodku obchodnej bilancie, na druhej strane však môže zoslabiť rozhodnosť centrálnej banky pri uplatňovaní reštriktívnej menovej politiky na zmrazenie domáceho dopytu. Významná časť z neho sa totiž vždy realizuje nákupom tovarov a služieb zo zahraničia. Ďalšie riziko predstavuje možnosť, že sa vláda rozhodne podstatnú časť z týchto jednorazových zdrojov, akými sú príjmy z privatizácie, obetovať takpovediac na „nákup“ hlasov voličov. Toto riziko vo volebnom roku nie je len teoretickým rizikom. Ak by výnosy z privatizácie prekĺzli do spotreby bez toho, aby sa využili napríklad na reformu dôchodkového zabezpečenia či úhradu starých vládnych dlhov voči bankám, v kombinácii s predvolebnou uvoľnenou menovou politikou centrálnej banky možno očakávať ďalšie prehĺbenie vonkajšej nerovnováhy. A potom vnútornej. Opica z prípadných predvolebných ekonomických pochabostí by potom bola oveľa bolestivejšia. Problém ako naložiť s privatizačnými príjmami - napríklad z predaja 49-percent akcií Slovenského plynárenského priemyslu - je oveľa viac politickou ako ekonomickou dilemou. V tejto súvislosti je dobré, že z vládnej koalície zatiaľ netrčí pokušenie zorganizovať predvolebný hodokvas. Možno je to dané tým, že je príliš početná na to, aby bolo jasné, ktože to vlastne za utŕžené peniaze z privatizácie hostí občanov. Nemožno vylúčiť však ani to, že triezvy postoj, aký vláda zaujala k použitiu privatizačných príjmov, svedčí o jej zodpovednosti. Na druhej strane treba upozorniť, že rozhodnutia, ktorých správnosť sa má ukázať v období, meranom až dvoma či viacerými úrodami, majú medzi Dunajom a Tatrami obvykle veľmi nízku volebnú cenu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...