Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       10. január 2002 Kauza akcie VSŽ: Je v tom korupcia? Ivan Štulajter Je to naozaj čudné. Keď Transpetrol na pokyn ministerstva hospodárstva nakupoval akcie Východoslovenských železiarní, aby sa realizoval privatizačný projekt s americkou spoločnosťou U.S. Steel, priemerná cena tri a pol milióna akcií dosiahla 209 korún. Aspoň takúto informáciu poskytol médiám v júni roku 2000 hovorca ministra hospodárstva Peter Benčúrik. Na danú dobu to bola príliš vysoká cena, čo pripustil aj minister hospodárstva Ľubomír Harach. Ratovať železiarne však bola priorita a nejaké tie premrhané milióny nehrali rolu. Je teda čudné, ak minister Harach dnes hovorí, že decembrovým predajom týchto akcií na burze, ktorý včera napadol Úrad pre finančný trh, Transpetrol dosiahol čistý zisk 333 miliónov korún. Pred Vianocami 2001 totiž cena jednej predávanej akcie VSŽ bola 160 korún, čo je o 49 korún menej oproti priemernej cene pri kúpe týchto akcií v roku 2000. Nie je to čudná matematika? Ale čudné je aj to, že štát podľa vyjadrenia prezidenta spoločnosti U.S. Steel Johna Goodisha trval na cene približne 700 korún za akciu VSŽ. Odrazu, ako počujeme od Haracha i ministerky privatizácie Márie Machovej, spokojnosť vládne i pri realizačnej cene 160 korún. Eminentný záujem o kúpu akcií mal práve americký U.S. Steel, pretože je bytostne odkázaný na servisné služby VSŽ. Je čudné, že Transpetrol predával akcie spôsobom, o ktorom sa ani Američania, ani ďalšie zainteresované strany nedozvedeli. Normálne by predsa bolo „roztrúbiť“ to do celého sveta, aby sa na základe súťaže viacerých investorov vytvorila transparentná trhová cena akcií. Aj postup štátneho Transpetrolu je veľmi čudný. Veľmi čudné je aj to, že sa štát zbavil akcií, ktoré mu umožňovali kontrolu nad VSŽ. Štát sa totiž v rámci realizácie privatizačného projektu s U.S. Steel zaviazal po dobu troch rokov garantovať solventnosť železiarní. Na tomto záväzku sa, samozrejme, ani dnes nič nemení. Akurát štát a teda daňoví poplatníci budú možno ručiť za niečo, čoho fungovanie nemôžu riadne ovplyvniť. Tiež čudné. Nutnosť predať akcie železiarní viaže minister Harach na schválený predaj 49 percent akcií Transpetrolu v prospech ruského Jukosu. Nemožno uveriť tomu, že by Jukos odmietol Transpetrol kvôli jeho vlastníctvu akcií VSŽ. Napokon bol to štát, ktorý stanovil podmienky predaja Transpetrolu, nie Jukos. Harachove navodenie časovej tiesne je čudné. Čudným vyzerá byť ďalej to, že ešte 19. decembra minulého roka oznámil: „Vzhľadom na pohyb cien akcií VSŽ na burze ja som pozastavil výkon tohto rozhodnutia.“ Transpetrol však prostredníctvom Slovenskej sporiteľne akcie 21. decembra na predaj ponúkol. Otázka znie: Čo také závažné sa udialo v priebehu tých dvoch dní, že Harachom pozastavený výkon rozhodnutia sa odrazu spriechodnil? Napriek všetkým netransparentnostiam minister Harach, ani ministerka Machová necítia politickú zodpovednosť za to, čo sa stalo. Premiér Dzurinda hovorí o technickej chybe na strane účastníkov burzy, nie členov vládneho kabinetu. Aj to je čudné. Dvojročná kauza nákupov a predajov akcií VSŽ vykazuje totiž dostatok znakov o tom, že je hlavne politickým problémom. No ak ho tak nechcú vnímať niektorí predstavitelia vlády, verejnosti dávajú dobrý dôvod vnímať ho ako „poryvy“ korupcie. „Na Slovensku sa veľa hovorí o transparentnosti, ale tí, čo ju spomínajú, možno ani nevedia, čo to slovo znamená,“ vyhlásil šéf U.S. Steel Goodish. Skúsme tipovať: Nechá kauza akcií VSŽ orgány činné v trestnom konaní v chlade?		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...