Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       14. január 2002 Červená nafta je nesystémové riešenie, generujúce daňové úniky Attila Lovász Zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov a mazív sa znovu stáva dôvodom sporov medzi poľnohospodármi a ministerstvom financií. Sporným bodom je daňovo zvýhodnená nafta pre poľnohospodárske stroje a mechanizmy, ktorá má nižšiu sadzbu spotrebnej dane, ako nafta motorová, teda je pre konečného spotrebiteľa lacnejšia. Časť zákona platí už pol roka a od prvého januára platí zákon ako celok. To prinieslo poľnohospodárom aj povinnosť používania tzv. červenej nafty, ktorá je pred predajom zafarbená, čím je odlíšená od bežnej motorovej nafty. Túto povinnosť však poľnohospodári kritizujú prostredníctvom poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ako aj ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša. Nafta, doteraz poľnohospodármi nazývaná ako "zelená", je nepriamou formou poľnohospodárskych dotácií a má svoju obdobu aj v Európskej únii. Spomenutý zákon tiež nebol ničím iným, ako prispôsobením slovenských zákonov európskym, a to v oblasti daní a daňovej správy. Hovorí ministerka financií Brigita Schmögnerová. AUDIO: "V Európskej únii sú dva možné modely. Jeden z nich sme vlastne mali my, odskúšali sme si ho a skutočne sa ukázal ako nevyhovujúci, pretože boli s ním spojené značné daňové úniky." Ministerkou spomínaný model neodlišoval bežnú a tzv. zelenú naftu ako produkt, ale len ako účtovnú položku. Teda poľnohospodári čerpali naftu na ľubovoľnom mieste a na základe dokladov o zaplatení si mohli nárokovať odpočet rozdielu medzi dvoma sadzbami spotrebnej dane. Spomínané daňové úniky sú pri tom evidentné. Nafta sa zďaleka nemusela používať len na poľnohospodárske účely, nikto nemal možnosť kontrolovať, či sa nečerpá do nákladných automobilov slúžiacich nepoľnohoposdárskemu podnikaniu, či dokonca na súkromné účely do osobných automobilov. Taktiež existovala možnosť nákupu tzv. zelenej nafty a jej následneho predaja tretím osobám za zvýhodnenú cenu, ktorá však prinášala pravdepodobne nezdanené zisky tým, ktorí takto s naftou obchodovali. Pokračuje ministerka financií: AUDIO: "Druhý model je ten, ktorý sa aplikuje v štátoch EÚ. Znamená to, že je možné použiť dve sadzby, ak sa používa zároveň aj fiškálne označovanie, v danom prípade tzv. markerom, čoho výsledkom je takzvaná červená nafta." Farbenie nafty by malo zabezpečiť, aby na dotovanú naftu jazdili skutočne len poľnohospodárske stroje a mechanizmy a aby sa nemohla ďalej predávať s nezdaneným ziskom tretím osobám. Farbenie nafty s inou sadzbou nepriamej dane nie je ničím novým. AUDIO: "Tento inštitút sa bežne používa v štátoch EÚ, bežne sa používa pre poľnohospodárov, pre železnice a pre tých, ktorí na vykurovanie používajú naftu." Farbenie však nie je nový fenomén ani v postkomunistických krajinách. Na takom trhu, ako je Maďarsko, kde ešte pred niekoľkými rokmi vykurovali ľahkými vykurovacími olejmi 27 percent domácností, sa stalo obchodovanie s lacnejšou vykurovacou naftou najvýnosnejším biznisom podsvetia. Najprv sa podsvetie nabalilo na dovoze tzv. vykurovacej nafty a jej následnom predaji už vo forme motorovej nafty, a keď Budapešť pristúpila k markerovému označovaniu - teda farbeniu - nafty, vznikol druhý najvýnosnejší kšeft pre mafiu - jej odfarbovanie. Colné a daňové úniky odhadujú maďarské orgány na sumu, ktorá sa blíži k 80 miliardám slovenských korún. Zaujímavé na tom je, že v období rokov 1991 až 1996 sa v podobnom merítku obohatilo aj české podsvetie, hoci tam sa naftou vykurovalo len asi jedno percento domácností. Napriek tomu, že ako maďarské tak i české politické špičky boli roky upozorňované na tento zákonmi legalizovaný spôsob daňových a colných únikov, obe krajiny zjednotili sadzbu spotrebnej dane až v roku 1996. Pre zaujímavosť dodajme, že mafiánsky biznis s dvoma sadzbami dane má dodnes na svedomí v Maďarsku i v Čechách spolu asi 40 mŕtvych a vlečúce sa vyšetrovania, hrané do stratena aj za účasti politických špičiek. Najzaujímavejším momentom však je, že produkty s názvami "motorová nafta", "vykurovacia nafta", či na Slovensku "zelená nafta", sú chemicky totožné produkty frakčnej destilácie ropy - je to teda ten istý tovar! Jeho farebné označovanie na trhoch v Európskej únii tiež generuje daňové úniky - lenže v prostredí, v ktorom je daňový únik na rozdielnych sadzbách považovaný za neslušnosť. Nie tak na Slovensku, kde akékoľvek opatrenie na rozoznanie dvoch colných a spotrebných sadzieb podľa farby toho istého tovaru bude mať okamžite protiopatrenia z podnikavých kruhov. Teda úniky sa budú diať naďalej, len v inej forme. O tom nehovoriac, že poľnohospodársky trh je - čo sa týka produkcie - deformovaný najmä preto, lebo dodnes v ňom prevláda dotovanie na vstupoch, a nie na konečných produktoch prvovýrobcu. Fakt, že Európska únia dotuje podobnou formou svoju prvovýrobu, ešte neznamená, že robí dobre. Spor medzi slovenským rezortom financií a poľnohospodármi je sporom o ničom - riešením je totiž jednotná sadzba dane na ten istý tovar. Ak politická reprezentácia pripúšťa, že je potrebné istý sektor dotovať, tak má dotovať produkciu, a nie náklady. Kým sa tak nestane, bude agrárny trh deformovaný - a to na Slovensku, aj v európskej pätnástke. Spotrebiteľ - daňovník na druhej strane nebude dotovať len poľnohospodársku produkciu, ale aj vrecká nečestných podnikavcov, obchodujúcich s tzv. červenou naftou. To by si pred teraz navrhovanou novelou zákona o spotrebnej dani mohli poľnohospodárski lobisti uvedomiť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...