Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       17. január 2002 Enron a Arthur Andersen: veľké ryby v centre rozsiahleho vyšetrovania Daniel Bútora Jedna z najväčších amerických spoločností, firma Enron, ktorá obchodovala s energiou, zbankrotovala začiatkom decembra. Viaceré okolnosti kolapsu firmy sa stali predmetom rozsiahleho vyšetrovania, ktoré púta mimoriadnu pozornosť americkej verejnosti. Viaceré vyšetrovacie skupiny na ministerstvách a na generálnej prokuratúre a tiež vyšetrovacie tímy ôsmich výborov amerického Kongresu - títo všetci pracujú na kauze Enron, spoločnosti, ktorá nakupovala energiu od výrobcov a predávala ju spotrebiteľom. Najväčšia spoločnosť svojho druhu na svete a čo do veľkosti siedma spoločnosť na obrovskom americkom trhu sa koncom roka doslova zrútila: akcie, ktoré sa nedávno obchodovali po vyše 80 dolárov, klesli na konci pod jeden dolár, a newyorská burza firmu už vyradila z obchodovania. Na prípade Enron je zaujímavých viacero vecí: príčiny bankrotu, dôvody zlyhania kontroly účtovníctva, podozrivé predaje vrcholového manažmentu tesne pred krachom, dôsledky na bývalých zamestnancov, ktorí kvôli krachu prišli o časť svojich dôchodkových úspor, a tiež spojenia firmy na svet americkej politiky. Hlavnou príčinou bankrotu bolo nadhodnotenie celkového majetku spoločnosti, spôsobené pochybným účtovným systémom. Zodpovednosť nepadá len na vysoký manažment Enronu, ale aj na účtovnícku spoločnosť Arthur Andersen, tiež jednu z najväčších rýb vo svojej branži. Zdá sa, že Arthur Andersen vedel o problémoch Enronu najmenej od augusta. V októbri nechal jeden zo šéfov útčovníckej spoločnosti skartovať dokumenty o Enrone. Podľa profesora práva Univerzity Georga Washingtona Lawrenca Mitchella bolo takéto konanie auditorskej firmy prinajmenšom podozrivé: AUDIO: "Ak boli tieto dokumenty relevantné pre auditovanie Enronu a nejako sa týkali firmy Arthur Andersen, tak ide o zámerné utajovanie. To je podvod. Auditorská firma by samozrejme neničila relevantné dokumenty, ale nechala by si ich v archíve." Úloha spoločnosti Arthur Andersen v celom prípade presahuje rámce krachu firmy Enron. Arthur Andersen patrí medzi viaceré spoločnosti, ktoré nielen kontrolujú účtovníctvo jednotlivým firmám, ale zároveň im poskytujú finančné konzultácie. Kontrola účtovníctva by mala byť objektívnym procesom, finančné konzultácie sú zamerané výlučne na rady, ako ušetriť peniaze. Ešte raz hovorí Lawrence Mitchell. AUDIO: "Nielen Arthur Andersen má konflikt v oblasti auditorstva. Každá verejná účtovnícka firma má tento rozpor, pretože klient, ktorého účty kontroluje, firme zároveň platí. Arthur Andersen však Enronu poskytoval aj ďalšie služby, a zisk za tieto služby mohol byť ešte vyšší." Vyšetrenie toho, ako dlho bolo jasné, že Enron má problémy a že firme hrozí bankrot, je dôležité aj kvôli konaniu šéfov Enronu: viacerí manažéri firmy predali krátko pred krachom svoje akcie, a zostali tak s miliónovými odmenami. Drobní zamestnanci naopak prišli o časť svojich dôchodkových úspor, ktoré im firma ukladala aj vo forme vlastných akcií. Aj keď sa prevalili problémy firmy a cena akcií začala klesať, nemohli zamestnanci tie svoje predať - boli totiž viazaní dohodou, že ich smú predať až po dosiahnutí istého veku. Lawrence Mitchell hovorí, že konanie manažérov by mohlo spadať pod zákon: AUDIO: "Podľa amerických zákonov nesmú predstavitelia spoločností a firiem obchodovať s akciami bez toho, že by akcionárom verejne oznámila všetky dôležité informácie, ktoré by inak neboli dostupné." A potom tu je politický rozmer: v Texase sídliaci Enron mal ako veľká firma konexie takpovediac na všetky strany. Enron štredro prispieval republikánom i demokratom - prezidentovi Bushovi, ktorý bol texaským guvernérom, dali za posledných 8 rokov pol milióna dolárov, mnohí členovia Kongresu dostali desaťtisícové čiastky. Dôležité sú tiež osobné kontakty: šéf spoločnosti Ken Lay mal úzke osobné vzťahy s prezidentom Bushom i viceprezidentom Cheneym. Generálna prokuratúra zriadila svoj vyšetrovací tím vo Washingtone, a nie v texaskom Houstone, pretože prokuratúra v Houstone mala príliš veľa osobných väzieb s Enronom. Generálny prokurátor John Ashcroft dostal pred dvoma ešte ako guvernér od Enronu tiež finančný príspevok, a preto sa nezúčastňuje na vyšetrovaní. A dokonca aj jeho zástupca, ktorý povedie vyšetrovanie prokuratúry, bol partnerom v právnickej spoločnosti, ktorá pracovala v Atlante práve pre Enron. Prezident George Bush však vedomosť o ťažkostiach firmy popiera: AUDIO: "S pánom Layom som o finančných problémoch Enronu nikdy nehovoril." Dôležitejšia ako Bushove slová je potom skutočnosť: ak aj vláda o problémoch firmy niečo vedela, neurobila nič v jej prospech. To, čo by v Európe vyzeralo ako nečinnosť, je však v Amerike cnosťou. Súkromné firmy niekedy skrachujú, to patrí k riziku podnikania. Úzke kontakty možno vláde dokonca zviazali ruky, a americkí daňoví poplatníci by mali byť spokojní. A vláda žiadnym spôsobom nemarí vyšetrovanie podozrivých obchodov - práve naopak, vyšetruje sa ostošesť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...