Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       19. január 2002 Nemeckí odborári žiadajú razantné zvýšenie miezd Ján Šalgovič, Mníchov UDALOSTI 19. januára 2002 (sobota) ŠALGOVIČ O.K. Neoveský -------------------------------------------------- “Nešťastie nechodí po horách, ale po politických metropolách”, asi takto si v týchto dňoch vzdychá v kútiku duše berlínsky kancelár Gerhard Schröder. Pred niekoľkými dňami sa jeho hlavným vyzývateľom v septembrových voľbách stal totiž Edmund Stoiber. Bavorský ministerský predseda a šéf Kresťansko-sociálnej únie stojí na čele ekonomicky mimoriadne úspešnej spolkovej krajiny s nízkou nezamestnanosťou, malým zadlžením a viac-menej vyrovnaným krajinským rozpočtom. Prosto: Do predvolebného ringu vstúpil opozičný matador s najvyššími hospodársko-politickými vyznamenaniami. Gerhard Schröder naproti tomu - nanešťastie - zápasí s rekordne vysokou nezamestnanosťou, stagnáciou ekonomiky (ba recesiou) a štátnym deficitom nebezpečne blízko Maastrichtských kritérií. Dominantným tematickým okruhom predvolebného boja bude samozrejme hospodárska situácia: masová nezamestnanosť a znovunaštartovanie konjunkturálneho motora. Sociálno-demokratický kancelár sa pritom donedávna spoliehal na politickú solidaritu a spriaznenosť SPD s odborárskymi združeniami. Veď sociálna demokracia a odbory kráčajú od nepamäti v jednom šíku. V týchto dňoch sa však akosi zdá, že zástancovia pracujúcich myslia - zo Schröderovho pohľadu nanešťastie - viac na vlastný odborársky kabát ako na celonemeckú politickú košeľu. Konkrétne: Onedlho sa začne horúca fáza tarifných rokovaní. V uplynulých rokoch sa zamestnávatelia a odborári dohodli na pomerne nízkom raste miezd. Výsledkom mali byť nové pracovné miesta. Toto sa do veľkej miery stalo skutočnosťou. Vládni červeno-zelení predstavitelia podčiarkujú v tejto súvislosti, že svetlo sveta uzrelo približne milión nových pracovných príležitostí. Pravdou je na druhej strane, že omnoho viac zamestnaní padlo za obeť slabému ekonomickému rastu a globalizačným tlakom. Ak by, pravda, odborári a zamestnávatelia pokračovali v nastúpenej ceste a dlhodobo citlivo zvyšovali zárobky nanajvýš podľa percentuálneho súčtu miery inflácie a rastu produktivity práce, potom by bolo možné vytvoriť ďalšie nové pracovné miesta. O tomto sú presvedčení takmer všetci nemeckí národohospodárski experti. Odborárski predáci sú ale pomerne netrpezliví ľudkovia. Hľadia na to, aby mali silný zástoj u svojich voličov: u námezdne pracujúcich, odborovo organizovaných, odborárske príspevky platiacich zamestnancov. A tak nečudo, že po krátkom období nízkeho rastu miezd zrazu vyrukovali s gigantickými požiadavkami: V stavebníctve chcú zvýšenie platov o 4,5%, v strojárskom priemysle dokonca o 6,5%! Dôvodia, že keď budú mať zamestnanci viac peňazí, budú viac kupovať, čím sa naštartuje spotreba, podniky budú viac vyrábať a predávať, ako aj zamestnávať viac ľudí. Samozrejme, v ich argumentácii sa skrýva zrniečko pravdy. Na druhej strany nemožno zabudnúť na zástancov druhej ekonomickej školy. Tí tvrdia, že najskôr musia firmy vyrábať modernejšie, príťažlivejšie produkty na nových, progresívnejších výrobných linkách - a preto treba sprvoti znížiť daňové zaťaženie podnikov, aby tieto mohli pobádať spotrebiteľov lepšou ponukou k väčším nákupom. Tak či onak, najnovšie mzdové žiadosti odborárov sú podľa názoru väčšiny ekonomických odborníkov prehnané. Toto si určite uvedomuje aj kancelár Schröder. Takisto vie, že keby sa presadili, potom by sa firmám rapídne zvýšili mzdové a celkové výrobné náklady. Museli by ich kompenzovať buď zvyšovaním cien alebo racionalizačnými opatreniami, v prvom rade prepúšťaním. Gerhard Schröder sa teda nachádza v začarovanom kruhu: Ak sa neprimerane zvýšia zárobky, vzrastie počet ľudí bez práce a znížia sa jeho vyhliadky na znovuzvolenie; ak sa mzdy zvýšia primálo, stratí politickú podporu silnej odborárskej lobby a vyhliadky na znovuzvolenie sa znížia takisto. Na budúci týždeň sa koná ďalšie kolo rokovaní takzvaného “Spojenectva pre prácu”. Okrúhly stôl vlády, odborárov a zamestnávateľov sa bude zrejme (pod kancelárovým tlakom) zaoberať aj týmto extrémne háklivým problémovým okruhom - aspoň mimo oficiálneho programu. Gerhard Schröder má 25. januára príležitosť preukázať svoj ekonomicko-politický pragmatizmus a opätovne získať špičkové ekonomické kompetencie. V súčasnosti totiž v hospodársko-politickej oblasti verí viac občanov opozičnému kancelárskemu vyzývateľovi Edmundovi Stoiberovi.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...