Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       21. január 2002 J. Tóth v súvislosti s možným odvolaním ministerky financií: Za každú neistotu na finančných trhoch sa musí platiť Boris Koreň Na informácie o odvolávaní ministerky financií Brigity Schmögnerovej zareagoval už devízový trh, na ktorom ráno oslabila koruna voči euru o 25 halierov. O tom, aký rozruch v zahraničí vyvolala správa o odvolávaní ministerky Schmögnerovej, svedčí aj okamžitá reakcia britského denníka Financial Times, ktorý na túto tému už v pondelok ráno priniesol článok. Britský denník konštatuje, že práve Brigita Schmögnerová bola kľúčovou postavou pri stabilizácii ekonomiky po odchode vlády Vladimíra Mečiara a zavedení širokého programu štrukturálnych reforiem. Ako v rozhovore pre Slobodnú Európu poznamenal hlavný analytik Slovenskej sporiteľne Martin Barto, o tom, aké renomé má ministerka financií v zahraničí, svedčí aj jej prestížne ocenenie Euromoney v roku 2000. Podľa Barta: AUDIO: "Jej prípadný odchod by znamenal určité znejasnenie situácie na ministerstve financií. Pokiaľ teda by nebol známy jej nástupca. Pokiaľ bude známy, tak, samozrejme, vzniknú otázniky o tom, aké budú jeho najbližšie kroky, aké zmeny sa objavia oproti postupu, ktorý zvolila pani Schmögnerová a vlastne bude to také váhanie a očakávanie." Práve materská strana ministerky financií však v kabinete Mikuláša Dzurindu pôsobí ako brzda reforiem a má podstatné zásluhy na pozastavení procesu liberalizácie cien, spomalení prípravy nového dôchodkového systému a privatizácie prirodzených monopolov. Z čoho teda vyplýva vysoké renomé ministerky Schmögnerovej - nominatnky SDĽ - v zahraničí? Martin Barto: AUDIO: "Myslím si, že ministerstvu financií sa podarilo pod jej vedením stabilizovať a ozdraviť bankový sektor, podarilo sa predať najväčšie slovenské banky, podarilo sa znížiť úrokové sadzby. Takže to sú výsledky, ktoré hovoria o jej práci. Takže aj keď je z ľavicovej strany, ale robila veci, ktoré bolo treba robiť." Podľa Barta však netreba preceňovať samotnú výmenu na poste šéfa rezortu financií, pretože zahraničie sa nebude riadiť atmosférou, alebo situáciou, ale konkrétnymi krokmi nového ministra financií. Podobný názor zastáva aj analytik ING Barings Ján Tóth. Ako povedal pre Slobodnú Európu, ak by bolo dopredu známe, kto bude novým ministrom financií a ten by bol, citujeme: "rámcovo rozumný", takéto odvolanie by nemuselo mať dopad na trh. V súčasnosti však v tomto smere podľa Tótha vládne neistota. AUDIO: "A na finančných trhoch za každú zvýšenú neistotu sa platí. To znamená, že aj slovenská koruna skôr oslabuje a úrokové sadzby skôr vzrastajú." Republiková rada SDĽ v sobotu tiež rozhodla aj o konečnom stanovisku strany k privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu. SDĽ navrhuje zastaviť tento rozbehnutý proces a presadzuje návrh ministra práce Jozefa Magvašiho, aby sa 25 percent akcií SPP previedlo na Sociálnu poisťovňu a využili sa na budovanie povinného kapitalizačného piliera dôchodkového systému. Len zostávajúcich 24 percent sa potom má predať európskemu strategickému investorovi a výnos z predaja použiť na úhradu štátnych dlhov. Ako pre Slobodnú Európu povedal analytik ING Barings Ján Tóth: AUDIO: "Je otázka privatizácie SPP oveľa zaujímavejšia pre finančné trhy, ako samotný fakt, či súčasná ministerka zostane v úrade, alebo nie." Ako Ján Tóh ďalej uviedol v súvislosti s návrhom na zmenu spôsobu privatizácie SPP: AUDIO: "Tá blokácia privatizácie SPP by mohla spôsobiť to, že by neboli vyčelenené prostriedky pre penzijnú reformu a to by mohlo vyvolať kritiku zo strany Európskej únie. Zároveň by nedošlo k splateniu časti štátneho dlhu a Slovensko by bolo naďalej relatívne výrazne zadlžené a to by mohlo vyvolať kritiku zo strany ratingových agentúr. Potom by pri tejto zmene imidžu Slovenska mohlo dôjsť k oslabeniu výmenného kurzu." Podľa Tótha si však, citujeme: "najsilnejšia strana vo vláde tieto veci nebude želať", koniec citátu. Takže ING Barings predpokladá, že privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu pôjde napriek odporu SDĽ naďalej tak, ako bola naplánovaná.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...