Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       24. január 2002 Prísnosť zákona o elektronickom podpise vraj bude prekážkou jeho širokého uplatnenia Boris Koreň Už na nadchádzajúcej januárovej schôdzi budú poslanci slovenského parlamentu znova rokovať o zákone o elektronickom podpise, ktorého prijatie je jednou z prioritných úloh slovenskej vlády v prístupovom procese. Na dnešnom stretnutí s novinármi však voči pripravenému návrhu prezentoval informatik Radimír Rexa vážne pripomienky. Informuje Boris Koreň. Podľa Radimíra Rexu pripravila expertná skupina pri Slovenskej informatickej spoločnosti zákon, ktorý bude prekážkou rozvoja elektronizácie Slovenska na zodpovedajúcej bezpečnostnej úrovni. Návrh si osvojili niektorí poslanci a pri hlasovaní v parlamente dostal prednosť pred vládnym návrhom zákona o elektronickom podpise. V decembri ho však Národná rada vrátila navrhovateľom na prepracovanie. Rexa vyčíta návrhu zákona predovšetkým definovanie zbytočne prísnych požiadaviek na elektronický podpis. AUDIO: "Návrh zákona o elektronickom podpise predpokladá používanie iba toho najsilnejšieho, digitálneho podpisu, a to už aj v prípade obyčajného elektronického podpisu." V praxi sa však často využívajú najmä iné druhy elektronických podpisov - statický, kde ide o rôzne heslá a komplikovanejší a bezpečnejší jednorazový podpis. Aj podmienky na vyššiu úroveň - takzvaný zaručený elektronický podpis - sú podľa Rexu omnoho prísnejšie, ako predpokladá príslušná smernica Európskej únie. Podľa nej musí byť takýto podpis vytvorený prostriedkami, ktoré môže mať podpisujúci pod kontrolou. Podľa slovenského návrhu však na jeho vytvorenie musí byť použité iba bezpečné certifikované zariadenie a aj podpisovateľ musí mať kvalifikovaný certifikát. Radimír Rexa: AUDIO: "Máme pocit, aspoň z toho, že tieto výhrady tvorcovia odmietajú, že môže ísť o určitú takú snahu dostať pod kontrolu túto oblasť informačných technológií." Ďalšou zásadnou pripomienkou Radimíra Rexu je, že priamo v zákone o elektronickom podpise sú definované takzvané uzavreté systémy, v ktorých nemusí platiť. AUDIO: "Podľa návrhu zákona uzavretým systémom môže byť aj komunikácia so štátnou správou, alebo samosprávou. Stačí, že sa toto takto zadefinuje, že je to uzavretý systém. Ale my sa potom pýtame, načo sa prijíma zákon? Pretože je všetko možné vyhlásiť za uzavretý systém a zákon potom nepotrebujeme." Keďže slovenský návrh zákona kladie na zaručený elektronický podpis prísnejšie podmienky, ako predpokladá smernica Európskej únie, nemožno to skôr považovať za jeho výhodu? Na túto otázku Slobodnej Európy Radimír Rexa povedal, že podmienky na Slovensku by mali byť také tvrdé, že podľa ponímania Európskej únie už nejde o zaručený, ale o takzvaný kvalifikovaný podpis. A podľa Rexu: AUDIO: "Sú prípady, kde nepotrebujete mať tieto vysoké záruky, pri ktorých budete nútiť toho klienta, aby si zaplatil za tento kvalifikovaný certifikát pre to, aby raz v roku niečo elektronicky podal." Cena kvalifikovaného certifikátu pritom môže byť 1 až 2 tisíc korún a investície do bezpečného zariadenia môžu dosiahnuť 5 až 10 tisíc. Ten, kto nie je ochotný investovať takéto vysoké prostriedky, bude preto v nevýhode, pretože bude môcť používať len podpisy, ktoré nie sú na úrovni zaručeného elektronického podpisu. Podľa Radimíra Rexu to potom logicky zníži počet používateľov takéhoto podpisu. O reakciu sme požiadali aj jedného z členov expertnej skupiny na prípravu zákona o elektronickom podpise pri Slovenskej informatickej spoločnosti Romana Vyskoča. Ten na argument, že na zaručený elektronický podpis sú vyžadované nezmyselne prísne podmienky, reagoval: AUDIO: "Ide nám o to, aby bežný používateľ, ktorý - povedzme si priamo - o bezpečnosti toho veľa nevie, sa mohol od istej miery spoľahnúť, že niekto nezávislý, kvalifikovaný dané zariadenie uznal, alebo neuznal za bezpečné. Zákon sám osebe nestanovuje výšku úrovne bezpečnosti. Toto ponecháva na Národný bezpečnostný úrad." Podľa Vyskoča bude úroveň rozšírenia elektronického podpisu závisieť hlavne od záujmu jeho potenciálnych používateľov a od podmienok, ktoré stanoví bezpečnostný úrad. Preto v tomto nevidí prekážky elektronizácie Slovenska. Aj ďalší argument, že definovanie takzvaných uzavretých skupín, kde nebude platiť zákon o elektronickom podpise je škodlivé, Roman Vyskoč odmietol. Ako povedal v rozhovore pre Slobodnú Európu, teoreticky by v extrémnom prípade naozaj bolo možné aj celé Slovensko vyhlásiť za takýto uzavretý systém. Existujú však medzinárodné väzby a prepojenia a keď napríklad niekto bude chcieť obchodovať so zahraničím, bude sa musieť prispôsobiť medzinárodne platným podmienkam.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...