Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       4. február 2002 Kto podporí vládny návrh kapitálovo posilniť tretí sektor? Katarína Lutherová Vicepremiér Pál Csáky predloží do dvoch týždňov vláde návrh na kapitálové posilnenie tretieho sektora. O tom, či dostanú mimovládne organizácie žiadaný príspevok vo výške l a pol miliardy korún z privatizačných peňazí rozhodne vláda. Posledné slovo však budú mať poslanci parlamentu. Viac podrobností pripája Katarína Lutherová. Medzi kľúčové otázky ďalšieho rozvoja tretieho sektora na Slovensku, patrí viaczdrojové financovanie. Až doteraz totiž prevažuje finančná pomoc zo zahraničia a iba menej ako desať percent domácich nadácií poskytuje granty ďalším organizáciám alebo jednotlivcom. Jedným zo zdrojov má byť príspevok vo výške l a pol miliardy korún z privatizácie, ktoré by sa použili na kapitalizáciu nadácií. Z výnosov nadačného imania by sa tak mohli dlhodobo podporovať verejnoprospešné činnosti a tretí sektor by prestal byť závislý od výkyvov štátneho rozpočtu, politickej situácie a od zahraničnej podpory. Návrh mimovládnych organizácií si osvojil vicepremiér Csáky a prisľúbil, že začiatkom tohto roka predloží do vlády konkrétny návrh. Dnes médiá informoval o dokumente, ktorý do dvoch týždňov do vlády predloží: AUDIO: "Ide o návrh materiálu, ktorý bol vypracovaný na základe našej predbežnej politickej dohody medzi členmi vlády a tretím sektorom. Dnes sme k tomuto materiálu mali veľmi rozsiahlu diskusiu. Žiadny člen Rady vlády nespochybnil politicky tento krok." Nesúhlasné stanoviská z niektorých rezortov a politických strán podpredseda vlády hodnotí skôr ako politicky účelové postoje. AUDIO: "Je to asi filozofická otázka chápania úlohy jednotlivých organizácií v spoločnosti. V našej spoločnosti majú prevahu politické sily, ktoré rozhodujú o zásadných veciach a náš život je veľmi prepolitizovaný". Podľa vicepremiéra Csákyho je však dôležité uvažovať o fungovaní tejto spoločnosti v horizonte ďalších rokov a podporovať tie činnosti, ktoré nebudú podliehať politickej kontrole a rozhodovaniu. A takou spoločenskou silou je určite nezávislý sektor. A keďže z rozpočtových prostriedkov nie je možné v tomto desaťročí kapitalizovať prostriedky, je príležitosť použiť časť príjmov z privatizácie. Pripomeňme v tejto súvislosti, že v dobe zverejnenia požiadavky tretieho sektora získať časť výnosov z privatizácie, boli zo strany politického a spoločenského spektra rozličné reakcie. Demokratická strana vyzvala mimovládne organizácie, aby sa nenechali skorumpovať a vládnu jeden a pol miliardu vyhlasovali za "danajský dar pre všetkých, čo sa s oduševnením venujú prospešnej a nenahraditeľnej práci". Naopak predstavitelia SDKÚ podporili požiadavky tretieho sektora a s predstaviteľmi Grémia sa dohodli aj na oblastiach, v ktorých by mali byť prostriedky použité. Odborári zasa vyslovili podozrenie, že by sa financie z privatizácie mohli takýmto spôsobom použiť na podporu volebnej kampane politických strán. Vyhranený postoj k celej veci majú členovia občianskej konzervatívnej strany. Hovorí predseda Peter Tatár: AUDIO: "Pri normálne fungujúcej spoločnosti by to nebolo prijateľné, pretože tretí sektor má mať predovšetkým dobrú daňovú legislatívu. My si myslíme, že jedno percento z daní fyzických osôb, ktoré môžu určiť na vymedzený okruh verejnoprospešných činností je málo, my sme navrhovali dve percentá. Keby dobre fungovala desaťročia demokratická spoločnosť, tak nie je potrebné zbierať jeden a pol miliardy z privatizácie." Ani jedna z vlád však doteraz nedokázala vytvoriť taký efektívny daňový systém, aby dokázala štedro podporovať neziskový sektor. Preto je možné, podľa názoru OKS, uvažovať o príspevku z privatizácie ako o forme reštitúcie. Ako náhradu za obrovské škody, ktoré stovkám spolkov komunistický režim zákazom činnosti a zhabaním majetku spôsobil. Na rade je politické rozhodnutie vlády a potom parlament, ktorý musí schváliť zmenu rozpočtu Fondu národného majetku. Ak sa to všetko podarí presadiť, prvé peniaze by sa na účtoch vybraných mimovládnych organizácií mali objaviť už v lete. Tento cieľ sa však v odraze súčasných politických turbulencií mihá len ako fatamorgána.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...