Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       6. február 2002 Kandidáti o vlások ubrali v kritike návrhu Európskej komisie Daniel Bútora Návrh Európskej komisie na graduálny prístup nových členov k štedrým poľnohospodárskym a regionálnym fondom Európskej únie vyvolal medzi kandidátskymi štátmi vlnu kritiky. O dva týždne by sa mali kvôli spoločnému stanovisku stretnúť premiéri višegrádskej štvorky. Korešpondent Slobodnej Európy Breffni O Rourke sa v nasledujúcom príspevku zamyslel, aké sú skutočné šance na dosiahnutie zmeny v postoji EÚ. Návrh, aby noví členovia začali dostávať z lákavých poľnohospodárskych a regionálnych fondov len štvrtinu toho, čo dostávajú dnešní členovia, a aby vyrovnanie trvalo celých desať rokov, najskôr spenil v strednej a východnej Európe krv. Po týždni prišiel čas pozrieť sa na veci ešte raz. Politici kandidátskych krajín síce vyjadrujú nespokojnosť, uznávajú však aj dôvody finančnej opatrnosti Európskej komisie. Nejde iba o celkový rast výdavkov Únie, ale aj o predpisy, ktoré hovoria, že priama podpora do krajiny nemá prekročiť 4% jej hrubého domáceho produktu. Jedným z dôvodov zmiernenia tónu kandidátskych štátov je skúsenosť, že postoje Komisie je zvyčajne ťažké zmeniť - kandidáti to už zažili pri otázke prechodných období, keď si Únia viac-menej presadila svoju predstavu. Korešpondent Slobodnej Európy v Bruseli Ahto Lobjakas: AUDIO: "Komisia už dopredu berie do úvahy akési hranice tolerancie súčasných členských štátov, a zvažuje tiež, čo môžu a čo nemôžu prijať kandidáti. Tento postup už bol použitý pri diskusiách o voľnom pohybe osôb. Z toho vyplýva, že to, čo Komisia pripravila, nebude predmetom veľkých vyjednávaní." Šéf bruselského Centra pre európsku politiku John Palmer však pripomína, že aj pri minulých kolách prístupových rokovaní sa objavili nezhody. AUDIO: "Aj rokovania 72-om a 73-ťom s Britániou, Dánskom a Írskom mali celý rad kríz, a takisto rokovania s Portugalskom a Španielskom v 80-tych rokoch sa z času na čas vymkli z kontroly. Bolo by neuveriteľné, keby sme sa vyhli akýmkoľvek problémom až do konca tohto roka, keď by sa mali rokovania ukončiť." Ďalším dôvodom zmiernenia ostro kritického postoja kandidátskych štátov k návrhu Európskej komisie môže byť kalendár Únie: dnešný rozpočet platí len do roku 2006, potom bude na ďalších 6 rokov prijatý nový rozpočet, a to už za plného členstva aspoň niektorých dnešných kandidátov. Hovorí Ahto Lobjakas: AUDIO: "Z reakcií niektorých kandidátov je zrejmé, že po prvých ostrých reakciách a odmietnutiach si uvedomili, že skutočne rozhodujúce bude, čo sa stane v nasledujúcom rozpočtovom období. To bude to najdôležitejšie." Medzi očakávanými zmenami po roku 2006 by mala byť práve reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky Únie, ktorá ročne pohltí polovicu všetkých peňazí Európskej únie. Tlak na zmenu si nevynútia len noví členovia, ale aj najväčší dnešní platiči, najmä Nemecko. Požiadavka poľského mininistra poľnohospodárstva - dajte nám ihneď plné financie, alebo zrušte dnešné dotácie farmárom v starých členských štátoch Únie - tak bude do istej miery zohľadnená. John Palmer: AUDIO: "Ešte pred koncom dnešného 10-ročného prechodného obdobia už poľnohospodárska politika Únie v dnešnej podobe zrejme nebude existtovať, takže dnešný spôsob podpory poľhospodárskej produkcie nebudú môcť využívať farmári starých ani nových členských krajín." Prístupy k európskym fondom, podobne ako otázka prechodných období voľného pohybu pracovnej sily, sú najzložitejšími otázkami rozšírenia. Ak Únia a kandidáti dospejú tento rok k nejakej dohode, bude to znamenať odstránenie jednej z posledných prekážok na vstup. Takáto dohoda otvorí dvere politickému rozhodnutiu, aby prví noví členovia vstúpili do Únie už o dva roky. Nie je práve toto dôvodom, prečo Komisia prišla s návrhom na financovanie, ktorý má uspokojiť predovšetkým dnešných členov? Naposledy hovorí bruselský korešpondent Slobodnej Európy Ahto Lobjakas. AUDIO: "Komisia práve toto naznačovala v posledných troch-štyroch mesiacoch, s tým, že skutočne vážne spory prídu až v ďalších rokoch. Na druhej strane, môže to byť aj taktika dotlačiť kandidátske štáty k prijatiu návrhov Komisie, s tým, že niektoré veci by mohli ešte raz prejednať neskôr." Aj kandidáti sa však musia pripraviť na to, že členstvo o dva roky ešte nebude znamenať úplne rovnaké postavenie ako u doterajších členov. To ešte zopár rokov potrvá. Grzegorz Kostrzewa-Zorbas z poľského Inštitútu politickcýh štúdií hovorí, že kandidáti si to postupne začínajú uvedomovať. AUDIO: "Boli tu priveľké očakávania, že Poľsko sa stane plným členom Únie zo dňa na deň, po tom, čo formálne do Únie vstúpi."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...