|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 7. september 2008 |

|
|
![[ekonomika]](/images/ekotitle.gif)
|
11. február 2002
|
Odvolanie Ivana Mikloša môže mať neželateľné ekonomické efekty
|
Attila Lovász
|
Žiadna ekonomika nestojí na jednotlivcoch, a najmä nie na politikoch. Napriek tomu lídri ekonomických smerov nech už v akademickej obci ale aj v politickej elite sú pre významných investorov a pre špekulatívny kapitál zosobnením daného trendu a v mnohých prípadoch znamenajú záruku vypočítateľného vývoja v hospodárstve. Na správanie sa kapitálového, finančného a investičného trhu má jednoznačne vplyv aj politika. Preto sa významné ekonomické kruhy zaoberajú napríklad analýzou ústavy cieľovej krajiny a pod drobnohľadom ich záujmu je aj volebný program preferenčne úspešných strán.
V tejto súvislosti treba vidieť aj trojročné pôsobenie mnohokrát rozhádaného tandemu Mikloš-Schmögnerová. Táto dvojica veľmi odlišných politikov a ekonómov znamenala tri roky pre ratingové agentúry a pre investorov záruku stabilného vývoja. Aj keď inými prostriedkami, obaja mali jednotný cieľ - konsolidovať verejné financie, vyčistiť bankový sektor a položiť také legislatívne základy podnikaniu a kapitálovému trhu, ktoré mali znamenať vypočítateľné prostredie na Slovensku.
Keď sme sa spýtali exministerky Schmögnerovej, či jej rokovacie pozície vo Svetovej banke a v IMF sťažilo v roku 2000 hlasovanie o nedôvere premiérovi Dzurindovi aj zo strany koaličných poslancov SDĽ, odpoveď znela: jednoznačne. A to bol len politický signál. Keď nominujúca SDĽ odvolala z postu ministerky Brigitu Schmögnerovú, do týždňa bolo konfrontované Slovensko s hodnotením ratingovej agentúry Fitch. Tá krajine neudelila (ako tretia a posledná z veľkej trojky) investičný rating, a v odôvodnení jednoznančne poukázala aj na nevypočítateľnosť krokov Bratislavy po tomto kroku koaličnej SDĽ.
Ratingové agentúry a významné finančné a investičné kruhy si veľmi pozorne všímajú, že návrh na odvolanie vicepremiéra Ivana Mikloša nie je jednoduchá personálna zmena, ale je vyjadrením zmeny smerovania v niektorých oblastiach. Privatizácia SPP - respektíve jej zhatenie - je jednoznančným signálom zmien v ekonomických trendoch. Účelové spojenie časti koalície s opozíciou, a ešte k tomu, tou, ktorú investičné kruhy poznajú z obdobia jej vládnutia veľmi dobre, je záporným signálom pre investorov. O tom ani nehovoriac, že takéto účelové spojenie si predseda vlády vysvetľuje ako vznik novej koalície v zákonodarnom zbore, čo by znamenalo buď predčasné voľby, reálnejšie však vznik nového kabinetu na prechodné, niekoľkomesačné obdobie. Na predčasné voľby sa pravdepodobne 90 hlasov nenájde, ale účelová koalícia HZDS-SDĽ s prípadnou podporou národniarov už znamneá zmenu vlády a to nie na základe parlamentnej matematiky, ale na základe snáh o zmenu smerovania v základných a dôležitých ekonomických otázkach.
Odvolanie Ivana Mikloša môže teda pokojne stáť Bratislavu investičný rating aj u ostatných agentúr. Následkom takejto zmeny je postupné ztiahnutie investícií z krajiny, tým ešte väčšie prehĺbenie zápornej zahraničnoobchodnej bilancie, stratu hodnoty slovenskej koruny a teda následne aj zvýšenie inflácie a znehodnotenie vkladov obyvateľstva. V rozpočtovej a príspevkovej sfére, ako aj v sociálnej oblasti to znamená značné zníženie životnej úrovne. A to všetko v réžii strán, ktoré majú plné ústa ľudí práce, nezamestnaných a dôchodcov.
Pred hlasovaním v pléne Národnej rady by teda bolo vhodné premyslieť si aj takéto dopady na prvý pohľad len personálnej zmeny. Syndróm neželaných efektov je totiž kategória, ktorú obozretný politik má na mysli pri každom rozhodovaní.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|