Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       21. február 2002 Eko-ekonómia, alebo eko-ekológia? Jaroslav Rozsíval Ekonómia a ekológia, tieto dve slová patria v posledných rokoch k najpoužívanejším a najskloňovanejším na svete. Čitatelia jedného z najčítanejších českých denníkov diskutujú už niekoľko dní o článku predsedu českého parlamentu a profesora ekonómie Václava Klausa, zaoberajúceho sa vzťahom ekológie a ekonómie. Autor o.i. tvrdí, že prírodu najlepšie ochráni trh a vyzýva ekológov, aby sa sklonili pred neosobnými silami trhu a rešpektovali abstraktné pravidlo úcty k vlastníckym právam. Pretváranie prírody nie je podľa Klausa ničením. Príroda sa prispôsobuje človeku tak, ako sa človek prispôsobuje jej, tvrdí Václav Klaus. Bez ohľadu na Klausove prísne ekonomické argumenty je faktom, že západné krajiny chránia dnes svoje životné prostredie predovšetkým legislatívnymi opatreniami, ktoré v mnohých prípadoch dokázali zabrániť veľkým ekologickým škodám – i keď v prospech Klausovho tvrdenia nepriamo hovorí zase fakt, že prijať a zaviesť účinné opatrenia na ochranu životného prostredia, či prírody sa podarilo najmä v krajinách s trhovým hospodárstvom, zatiaľ čo štáty s totalitnými režimami svoje životné prostredie často krát zločinne zanedbávali a nekontrolovateľne vykorisťovali. Jeden z popredných amerických enviromentalistov Lester Brown, autor viacerých publikácií na tému ochrany životného prostredia, tvrdí, že globálna ekonomika musí z hľadiska ochrany prírody urobiť zásadný obrat o 180 stupňov. „Eko-ekonómia, alebo budovanie ekonómie pre Zem,“ to je názov jeho najnovšej publikácie, v ktorej sa autor zaoberá súvislosťami ekológie a globálnej ekonómie. Lester Brown navštívil minulý týždeň Brusel, kde sa s ním porozprával náš spolupracovník Ahto Lobjakas. Jeho otázky smerovali predovšetkým k tézam, obsiahnutým v spomínanej publikácii. Tou základnou je vzťah ekonómie a ekológie. Hovorí Lester Brown: AUDIO: ”Otázkou je, či je ekonómia súčasťou eko-systému, či je ekonómia súčasťou životného prostredia, alebo životné prostredie súčasťou ekonómie. Väčšina ekonómov a myslím si, že aj vedúcich obchodníkov však považuje životné prostredie skôr za akúsi podoblasť ekonómie, čosi ako oblasť zamorenia.“ Brown, ktorý v roku 1971 založil výskumný inštitút pre dohľad nad vývojom životného prostredia vo svete, dokazuje, že ekonomický rast vo svete systematicky prispieva k rozrastaniu sa púští, zmenšovaniu lesov, výraznému obmedzeniu zásob rýb, erózii pôdy, zmenšovaniu sa podzemných zásob vody, zvyšovaniu podielu oxidu uhličitého v ovzduší - a tak ďalej....Podľa Browna sa naša civilizácia nachádza na vrchole vývoja, ktorý historicky vždy viedol k nutnému pádu a deštrukcii: AUDIO: ”Naša súčasná ekonómia pomaly ničí svoje podporné systémy. Z archeologických výskumov predchádzajúcich civilizácií vieme, že ak sa tieto ocitli na ekonomickej ceste, ktorá bola ekonomicky neudržateľná, zanikli – či už je reč o Sumeroch, alebo Mayoch. Môžeme sa pozrieť na dlhý zoznam civilizácií, ktorých ekonomiky boli podkopané a zničené degradáciou životného prostredia.“ Brown uvádza ako príklad hraníc rozvoja dnešnej ekonomiky Čínu. Rapídny ekonomický rast krajiny iba demonštruje limity jej životného prostredia: Brown uvádza, že v prípade, že najľudnatejšia krajina sveta dosiahne vládou vytýčený cieľ zabezpečenia dopravy najmä automobilmi, bude Čína potrebovať viac ropy, ako je celá dnešná svetová spotreba. V tomto prípade však hovoríme o pokuse dosiahnuť ekonomický pokrok plánovaním rastu čiastočne trhovej ekonomiky – Čína totiž nie je krajinou s úplne slobodným trhovým hospodárstvom. A aj jej ekológia je oveľa viac zaťažená, ako ekológia západných krajín – a to práve vďaka absencii slobodnej demokratickej spoločnosti. Václav Klaus tvrdí, že ak je na súkromnej pôde čosi, čo si ľudia cenia, jej vlastník to zachováva, pretože to je, či môže byť zdrojom jeho bohatstva. Avšak práve to slovíčko „môže byť“ je v tomto prípade kľúčovým. Áno – súkromné vlastníctvo môže byť, ale nie vždy aj je základom ochrany prírody. Súkromné vlastníctvo pôdy je však široký pojem, ktorý je napríklad v prípade vypaľovania brazílskych lesov pre potreby vytvárania ornej pôdy nedostatočne fungujúcim argumentom: Súkromní vlastníci pretvárajú v tomto prípade prírodu podľa svojich predstáv, ale za cenu ohrozenia ekologického systému celej planéty. Zamorenie prostredia oxidom uhličitým je v tomto prípade merateľné a viditeľné ešte aj z paluby orbitálnej stanice, krúžiacej okolo Zeme. Na záver dajme opäť slovo americkému enviromentalistovi Lesterovi Brownovi: AUDIO: ”Dokážeme zvrátiť enviromentálne trendy, ktoré pomaly podkopávajú globálnu ekonomiku ešte predtým, ako budeme svedkami ekonomického úpadku a kolapsu, aký už zažili iné civilizácie? Myslím si, že áno. Ale nemáme na to veľa času.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...