Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 8. august 2008       25. február 2002 Krachovanie nebankových subjektov otvára v roku volieb závažné politické otázky Attila Lovász Pády nelicencovaných nebankových subjektov, obhospodarujúcich obyvateľské vklady, bol neodvratný. Vedeli to finanční analytici, vedeli to politici aj novinári, pravdepodobne to vedeli aj zakladatelia týchto firiem. Ministerstvo financií sa roky snažilo nejakým spôsobom regulovať tieto spoločnosti, čím ešte Brigita Schmögnerová vyvolala nevôľu niektorých novinárov - z času na čas jej aktivity prirovnávali k exministrovi financií Sergejovi Kozlíkovi, ktorý prostredníctvom štátneho tajomníka Jozefa Magulu administratívnym spôsobom zničil spoločnosť PSIS a jej dcérsku spoločnosť Sporofond. Ministerstvo financií napokon dosiahlo novelu zákona o cenných papieroch a začalo nelicencované subjekty regulovať. Kým sa však regulačné opatrenie dostalo do praxe, zatvorili brány najväčšie nelicencované spoločnosti. Začiatkom februára to bola spoločnosť Horizont a jej dcéra BMG Invest, dnes je to spoločnosť AGW a dcéry Drukosu - Drukos výnos a BDV-družstvo. Pád Horizontu - s intermezzom údajného, o to záhadnejšieho zahraničného investora - vyvolal aj búrlivú diskusiu v parlamente. Skloňovala sa zodpovednosť vlády, niektorí poslanci na tlačových konferenciách svojich strán vyzývali vládu, aby zabezpečila odškodnenie klientov BMG. A práve v tomto momente sa začala téma nelicencovaných subjektov využívať, ba doslova zneužívať na politické ciele. Pritom politickej elite - buď z nevedomosti, alebo s chladnou kalkuláciou účelovosti - unikli dôležité fakty. Slovenská verejnosť by nemala zabúdať na to, že štát nie je garantom žiadnych investícií, mal by byť garantom prostredia, ktoré je priehľadné a zákonmi dostatočne ošetrené. V prípade obyvateľských vkladov je už dnes možné povedať, že obyvateľské vklady sú zákonne dostatočne chránené. Naletieť podvodníkom alebo zlodejom nie je dôvodom na štátne odškodnenie. Keď občanovi ukradnú auto, alebo prehrá na hracom automate desaťtisíce korún, štát nemá dôvod mu vyplatiť škodu z prostriedkov daňových poplatníkov. Ak niekto založí akciovú spoločnosť alebo kúpi akcie existujúcej spoločnosti, v prípade jej krachu tiež nemá nárok na odškodnenie. Byť tichým spoločníkom alebo podielnikom akejkoľvek nebankovej inštitúcie je investícia so svojimi rizikami. Podielnik alebo vkladateľ vlastne úveruje danú spoločnosť. Ak by jej aktivity boli natoľko garantované, dobré a výnosné, získala by úver nie za tridsať, ale za desaťpercentný úrok od ktorejkoľvek banky. Miera rizika je aj mierou možného zisku - to však nie je o obyvateľskom sporení, ani o celoživotných investíciách, ale o pohybe rýchlych peňazí na trhu špekulatívneho kapitálu. Tento druh kapitálu je v moderných spoločnostiach potrebný, ale je rizikový. Štát ale má jednu, a to nenahraditeľnú povinnosť. Jeho funkciou je totiž vymáhanie zákonnosti. Ak existuje zákonná úprava o klamlivej reklame, tak štát má prostredníctvom regulátora alebo orgánov činných v trestnom konaní povinnosť nastoliť zákonný stav. Teda ak sa v uvádzaných spoločnostiach podvádzalo, je to v trestnom zákone ošetrené. A pokiaľ tieto spoločnosti zadávali klamnú reklamu, je to ošetrené v zákone o reklame. Mohli by sme si položiť otázku, ktorými regulátormi má štát zasiahnuť? Úrad pre finančný trh je nový regulátor a doteraz nemal žiadne oprávnenia voči nelicencovaným subjektom. Taký regulátor, akým je napríklad frekvenčná rada, však pravdepodobne nesie čiastočnú zodpovednosť za klamlivé reklamy. Tie boli najvýznamnejším zdrojom reklamných príjmov veľkých vysielateľov a vydavateľov. Ani jedno médium neodmietlo masívnu kampaň Horizontu, pričom už dnes sa blíži istote tvrdenie, že táto kampaň zavádzala. Na tejto čiare štátne orgány zlyhali, ale paradoxne práve na tejto čiare nik nechce zodpovednosť vyvodiť. Pád Horizontu a problémy ďalších spoločností sú trpkou skúsenosťou vkladateľov. Sú však aj skúsenosťou pre politikov, ktorí tak razantne žiadajú reguláciu a štátne zásahy všade možne, ale tam, kde inštrumenty existujú, sa nevyužívajú vôbec. Odškodnením vkladateľov by boli nielen jasné pravidlá ale aj jasné kroky tam, kde chýbajú.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...