[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je pondelok, 7. júl 2008


[poslat]    [tlac]   

[ekonomika]

27. február 2002

Bude vedieť čeliť minister Hajnovič rozpočtovým rizikám?

Attila Lovász

Dva mesiace po schválení rozpočtu je logickým krokom rezortu financií, že jeho úradníci pracujú na kalkulácii rozpočtových rizík. Všetky návrhy zákonov o štátnom rozpočte nesú v sebe riziká, lebo sa zostavujú na základe odhadov. Čím kvalifikovanejšie sú odhady, tým menšie sú riziká. Slovensko je však malá krajina, ktorá zákonite musí rátať aj s vplyvmi európskych a celosvetových udalostí, ktoré sama nie je schopná ovplyvniť.

Špecifikom rozpočtu na rok 2002 je výmena šéfa rezortu, ale aj nálada, v ktorej sa pripravoval. Hovorí minister financií Franitišek Hajnovič:

AUDIO: "Situácia, ktorá bola v období schvaľovania rozpočtu, bola špecifická tým, že nasledujúci rok je rokom volebným."

Všetci pozorovatelia poukázali na skutočnosť, že ako ministerstvo financií (ktoré podľa koaličných dohôd patrí ľavičiarom), tak aj parlament, boli schopné zdržať sa prehnaných výdavkov s populistickým nádychom. Volebné roky dopadávajú horšie. Tlaky na rozpočtový návrh však existovali počas celej prípravy:

AUDIO: "Pri schvaľovaní rozpočtu na rozdiel od rokov predošlých sa vyvíjal veľký tlak na príjmovú stranu a na stranu výdavkov."

V prípade výdavkov je schéma jasná. Obligatórne výdavky štátu najmä v sociálnej sfére sú obrovské. Popri tom nebolo možné kresať z výdavkov na obranu alebo bezpečnosť a aj v tých prípadoch, kde by znižovanie výdavkov bolo opodstatnené, sa rezorty zľakli nepredvídateľných dopadov. Veď len zrušenie dotácií do poľnohospodárstva by znamenalo štvornásobne väčšie sociálne výdavky, ako je miera dotácií - nie preto, že by boli slovenskí poľnohospodári až tak neefektívni, jednoducho preto, lebo musia čeliť konkurencii v súťaži zďaleka nie hospodárskej, ale dotačnej.

V príjmovej stránke sa tlak na rozpočet premietol do maximalistických čísiel v príjmoch najmä na nepriamych daniach. Kým - rozumne a pokojne - by sa rozpočet mohol pripraviť s minimalistickými očakávaniami príjmov, ale s počítaním s čo najväčšími výdavkami, slovenský parlament nakoniec konal opačne.

A to ešte nevedel o politických tlakoch, ktoré prišli po páde nebankových subjektov. Predvolebná populistická mašinéria už dnes volá po odškodnení podielnikov nelicencovaných finančných inštitúcií, pričom zdrojom tohto odškodnenia by mali byť verejné financie. Minister Hajnovič:

AUDIO: "Neexistujú žiadne zákonné dôvody na odškodnenie tzv. tichých spoločníkov takýchto spoločností, aj keď chápem, že môžu byť politicky motivované - a najmä pred voľbami - vyhlásenia tohto druhu."

Tieto vyhlásenia však okrem nerozumnosti, populizmu a vytvárania planých nádejí občanov obsahujú ešte jedno poznanie. Hovorí štátny tajomník MF SR Viliam Vaškovič:

AUDIO: "Všetci tí, ktorí až doteraz, do momentu, kým BMG Invest nemal problémy, ani raz nespomenuli tento problém, zrazu majú plné ústa kritiky tých, ktorí tri roky robili všetko pre to, aby obmedzili činnosť týchto subjektov."

Na druhej strane však práve ministra financií nominujúca SDĽ volá prostredníctvom jej čelných predstaviteľov po odškodnení štátom. Pri zbieraní preferenčných percent nezaostáva ani Strana občianskeho porozumenia, ktorá je nádejným partnerom ľavičiarov vo voľbách. Tým sa pridali k tretej ceste Smeru Roberta Fica. Oficiálnym dôvodom pre tlaky na ministerku Schmögnerovú boli majetkové priznania s ďaleko menším dopadom na verejné financie i na preferencie. Zostáva otázne, či rezortný tím, vedený ministrom Hajnovičom, bude schopný rozmýšľať finančnícky - a dodajme, že zodpovedne - alebo podľahne nátlaku vlastnej politickej strany a potreby získavania hlasov aj u 200 tisíc investorov s ich rodinnými príslušníkmi. Približne 600 tisíc voličov môže znamenať aj 15-percentnú podporu. Že súvislosť nie je vždy priama, nemusí brať politická strana v obavách nedosiahnutia parlamentného kvóra na zreteľ.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print