Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       1. marec 2002 Zrušiť tender SPP by malo význam, keby bol netransparentný a keby jeho výnos bol skutočne nízky Attila Lovász Ihneď po tom, ako bola zverejnená skutočnosť, že ponuku na odkúpenie 49 percent akcií SPP podal len jediný záujemca, vznikli na Slovensku reakcie, poukazujúce na nízku cenu a na potrebu zrušenia verejnej súťaže. Róbert Fico sa odvolával na "škandalózne nízku" cenu, Anna Malíková neopomenula nazvať vládu "bandou lupičov". Témou budúceho týždňa teda jednoznačne bude rozhodovanie privatizačnej komisie, ktorá má odporučiť vláde ďalší postup. Už v období koaličných sporov v súvislosti so zmenou privatizácie SPP prezident Rudolf Schuster niekoľkokrát naznačil, že privatizácia je potrebná, však nie je jedno, za koľko. Mnohí politici žiadali napríklad uverejniť minimálnu predstavu vlády o cene 49 percentného balíka, čo premiér Dzurinda odmietol. Ak by však vláda mala stanovovať nejakú minimálnu cenu, mohla by sa odraziť len od analýz ratingových agentúr, ktoré odhadli cenu predávaného balíka na 2 až 4 miliardy dolárov. Takéto veľké rozpätie nie je žiadnym prekvapením. V období, keď sa odhady robili, prebiehal súdny proces o časť tzv. Duckého zmeniek. SPP je druhý rok v strate a ešte vlani musel podnik prijať úver, aby vedel štátu zaplatiť zákonom stanovený odvod - samozrejme okrem daní. Na cenu mohli samozrejme vplývať aj politické udalosti. Kríza v koalícii kvôli návrhu SDĽ, kauza odvolávania Mikloša (čo by znamenalo zmenu vlády), neustále upozorňovanie preferenčne úspešného Róberta Fica, ale aj Slovenskej národnej strany, že vo vláde títo privatizáciu SPP prehodnotia. Ako v krajine, tak v samotnom SPP existujú nemalé riziká pre investora, ktorý okrem toho vstupuje do podniku, v ktorom 51 percent, teda nadpolovičnú väčšinu bude mať naďalej štát. V tomto ponímaní sa môžeme pozrieť na (zatiaľ len neoficiálne zverejnenú) cenu, blížiacu sa trom miliardám optikou analytika týždenníka TREND, Juraja Janošku. AUDIO: "Medializovaná cena je niekde v strede. Je to dobrý výnos." Ak by bola zverejnená cena pravdivá, blíži sa asi k 140 miliardám. Pre verejné financie to znamená približne 72 miliárd na dôchodkovú reformu a 60-70 miliárd na zaplatenie istín starých dlhov štátu. Pre Sociálnu poisťovňu to znamená o vyše 15 miliárd viac na reformu, teda možno aj jej hladší priebeh, ako pri pôvodne zamýšľanej 55 miliardovej alokácii. Pre verejné financie to znamená približne 8 miliardové ušetrenie na úrokoch štátnej dlhovej služby ročne pri predpoklade, že sa štát ďalej zadlžovať nebude. Ešte aj takí odporcovia predaja SPP ako sú predstavitelia Pravej Slovenskej národnej strany dnes vyhlásili, že predaj jedinému záujemcovi, konzorciu Gaz de France, Gazprom a Ruhrgas, môže byť výhodným. Navyše vďaka spojeniu východneho giganta so západnými partnermi môže byť aj garanciou ďalšieho rozvoja plynárenstva. Tentokrát je potrebné dať za pravdu tzv. pravým národniarom. Veď fakt, že strategickým investorom budú spoločne tri firmy, úplne odlišne zainteresované na plynárenskom biznise, je už sám o sebe náznakom nemonopolného správania sa investora v monopolne postavenom podniku. Nezabúdajme, že 90 miliárd kubíkov plynu sa tranzitom SPP predáva rôznym spôsobom. Sú kontrakty, v ktorých vystupuje SPP ako kupujúci a následne predávajúci, vo väčšine je však kupujúci priamo odberateľ Gazpromu, platiaci za využívanie tranzitnej siete. Gazprom je dodávateľ, Ruhrgas je kupujúci a čiastočne aj dodávateľ, lebo zabezpečuje prevoz nórskeho plynu do Európy, no a Gaz de France je typický odberateľ. Táto štruktúra neumožní hegemóniu ani jedneho z nich v SPP. A preto je ponuka z toľko "omieľaného" strategického hľadiska doslova výhodná. A nakoniec zostáva ešte vyvrátiť argumenty o netransparentnosti. Celý proces výberu bol ostro sledovaný médiami. Členmi privatizačnej komisie boli predstavitelia rôznych vládnych strán a rezortov a následne sa do komisie dostal aj Róbert Fico, odporca predaja SPP. Ešte pred dvoma týždňami bolo záujemcov sedem. Záujemcovia neoznamovali vopred odstúpenie od súťaže, jedinú ponuku predkladajúce konzorcium vlastne až do poslednej chvíle nevedelo o tom, že zostáva jediným. Teda do posledného dňa existovala súťaž, ktorá samozrejme ovplyvnila aj cenu. Keby už týždeň pred ukončením bolo známe, že zostáva jediný uchádzač, cena mohla klesnúť hoci aj na tie dve miliardy dolárov, čo by znamenalo necelých 100 miliárd korún. Zrušenie tendra a vyhlásenie nového by nielen nezvýšilo cenu, ale mohlo by sa stať, že by cena klesla. Aj záujemcovia totiž vedia, že Slovensko peniaze za SPP potrebuje ako soľ, a čas by hral proti predajcovi. Na záver si pripomeňme slová Juraja Janošku o konkurencii v súťaži o SPP. AUDIO: "Tender má vždy niekoľko fáz. A tých záujemcov bolo počas týchto fáz dosť. To, že počas týchto fáz odstúpili alebo nesplnili podmienky, nie je relevantné. Tender bol transparentný a konkurenčne bohatý. Treba ho ukončiť."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...