Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       6. marec 2002 SDĽ v otázke SPP naťahuje čas, zadné dvierka odchodu z koalície si necháva otvorené Jana Pankovčínová Utorkový prísľub koaličných lídrov, vrátane Koncošovej SDĽ, že v parlamente nepodporia návrh opozičného HZDS na vyslovenie nedôvery vláde, je pre potenciál koalície ukončiť volebné obdobie veľmi dôležitý. Napriek tomu ale ďalšie signály hovoria, že napätia v koalícii budú pokračovať. Viac už má Jána Pankovčínová. Signály o pretrvávaní napätia v koalícii možno zreteľne vyčítať práve zo správania sa ľavičiarov vo vzťahu k privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, ako aj k tlaku na premiéra, aby vyvodil personálnu zodpovednosť voči svojim ministrom za predaj akcií VSŽ. Z utorkovej koaličnej rady vyplynulo, že ministerský klub SDĽ vláde predloží materiály so svojimi pripomienkami k obom kauzám - tak k SPP, ako aj k predaju akcií VSŽ. Hovorme však predovšetkým o privatizácii SPP, ktorého tender je teoreticky ukončený a v ktorom sa objavila jediná ponuka na kúpu 49-tich percent podniku za 130 miliárd korún zo strany konzorcia troch silných európskych plynárenských spoločností. Ľavičiarom podľa podpredsedu Borisa Sopiru však prekáža, okrem podľa ich názoru nízkej ceny, aj pripravené znenia transakčných dokumentov, najmä akcionárskej zmluvy. Tá stanovuje strategickému investorovi značné právomoci oproti štátu, ktorému zostane väčšinový balík 51 percent akcií. Dataily nateraz obíďme. Na to, aby SDĽ k týmto dokumentom predložila svoje pripomienky, je takpovediac najvyšší čas - v stredu na budúci týždeň má o vyhodnotení tendra i transakčných dokumentoch rokovať vláda. SDĽ chce jej rozhodovanie legitímne ovplyvniť, avšak podmienky stavia na stôl v hodine dvanástej a prehlbuje tak napätie nielen na domácej politickej scéne, ale aj v investorskom prostredí všeobecne. SDĽ ale podľa Sopiru trvá na svojom stanovisku: AUDIO: „My hovoríme, že ak je navrhovaná cena taká, aká je, tak potom, samozrejme, treba rokovať. To znamená, že pri menšinovom podiele postupovať také (...) vysoké práva strategickému investorovi, to považujeme za neprimerané.“ Inými slovami, SDĽ chce najprv vyvinúť politický tlak na privatizačného poradcu, aby u konzorcia „vyrokoval“ buď navýšenie ceny za 49 percent akcií, alebo balík akcií znížil na 34 percent. Ďalej Boris Sopira povedal: AUDIO: „Princíp je v tom, že keď ja vlastne predávam trebárs 49 percentný podiel, tak k tomu sa obyčajne navyšuje cena zhruba o 15 percent v súvislosti s takýmito právami investora.“ Sopira priznal, že SDĽ nevie, ako bude potenciálny investor reagovať - už len tieto diskusie ho však môžu dostatočne zneistiť pred dokončením celej transakcie - dodávame my. SDĽ si stanovila vo svojich analýzach cenu za 49-percent akcií na 200 až 210 miliárd a trvá na tom, že s ponukou 130 miliárd zásadne nebude súhlasiť. Na druhej strane ľavičiari tvrdia, že kompromis budú hľadať v rámci vládnej koalície. To je síce možné v technických detailoch, ale nie v zásadnom rozhodnutí predať časť podniku za ponúknutú cenu. Navyše, ak s nimi koaliční partneri nesúhlasia. Scenár je potom jasný: Ak sa nič s investorom nedorokuje, rozhodne vláda a jej ministri môžu zástupcov SDĽ jednoducho prehlasovať. Na našu otázku, či SDĽ dala koalícii záruky, že celý problém neprenesie na pôdu parlamentu, kde by ho do inej roviny mohla posunúť so silou svojich hlasov opozícia (okrem HZDS to avizuje aj líder SMER-U Róbert Fico), Sopira tento postup strany nepoprel: AUDIO: „O takomto vážnom rozhodnutí musí rozhodovať vyšší orgán, v tomto prípade minimálne republikový výkonný výbor, alebo keď bude nevyhnutné a bude sa rokovať v parlamente o zásadným otázkach, o tom musí rozhodovať republiková rada SDĽ. Toto je ešte, poviem otvorene, dosť predčasné, pretože zase nechceme sa dostať pod tlak nejakého rozhodovania s návrhmi trebárs HZDS, ktoré tiež avizovalo, že bude iniciovať odvolávanie členov vlády.“ RFE: Ale inými slovami, takéto zadné dvierka sú otvorené? Sopira: „No, to je posledná možnosť.“ SDĽ sa teda postavila na tenký ľad - ústne deklaruje príslušnosť ku koalícii a snahu o kompromis na jej pôde, ale druhým okom poškuľuje aj po „iných riešeniach". Túto jej stratégiu však už pred časom schválila republiková rada, keď vytýčila podmienky pre zotrvanie vo vláde. Tento kalkul sa však strane nemusí vyplatiť, aj keď sa jej možno momentálne zdá vzhľadom na blížiacu sa volebnú kampaň jednoduchšie staviť na ostrú rétoriku a kritiku svojich partnerov vo vláde. Klesajúce preferencie sú však istým dôkazom, že práve lavírovanie ubralo SDĽ na dôveryhodnosti v očiach voličov najviac.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...