Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       7. marec 2002 Bushova prirážka na dovážanú oceľ predmetom ostrej kritiky v zahraničí i doma Daniel Bútora Rozhodnutie amerického prezidetna Busha zaviesť prirážku na oceľ, dovážanú z väčšiny krajín, vyvolalo vo svete i v samotných Spojených štátoch vlnu kritiky. Aké dôvody však viedli americkú vládu k takémuto rozhodnutiu? Kritika, ktorá sa zniesla na adresu Washingtonu, je novou skúsenosťou v doterajšom pomerne krátkom živote dnešnej administratívy. Od vlaňajšieho 11. septembra prejavila Bushova vláda v boji proti terorizmu značnú, pre niektorých až nečakanú prezieravosť, schopnosť stanovenia si jasných cieľov a vynachádzavosť vo vzťahu s dlhodobými či momentálnymi spojencami. Americká sieť ad-hoc koalícií v boji proti terorizmu je v zložitom svete modernej politiky nepochybným úspechom. O to prekvapujúcejšie je rozhodnutie o dovoznej prirážke na oceľ, ktoré takmer všade narazilo na neobyčajne tvrdý odpor, a to aj od verných amerických spojencov v boji proti terorizmu - napríklad od britského premiéra Blaira. Bush už bol v zahraniční kritizovaný aj za iné rozhodnutia: spomeňme nepodpísanie dohody o skleníkových plynoch z Kjótó alebo odstúpenie od zmluvy o protiraketovej obrane. V oboch prípadoch však americký prezident našiel aspoň v niektorých zahraničných kruhoch pochopenie, a v oboch prípadoch mal značnú podporu prinajmenšom vlastnej republikánskej strany. S tarifami na dovážanú oceľ to je zložitejšie: značná časť republikánov má pocit, že Bush uprednostnil krátkodobú politickú výhodu pred dlhodobým záujmom krajiny, a čiastkový profit pred princípom. Európski predstavitelia v reakcii nezabudli pripomenúť, že americké oceliarstvo nie je dostatočne konkurencieschopné. Európske oceliarne v posledných dvoch desaťročiach znížili počet zamestnancov zo sedemsto tisíc na dvesto tisíc a znížili produkciu o tretinu. Podobná reštrukturalizácia - slovo, dobre známe aj v strednej Európe - ešte len čaká viaceré, najmä veľké americké oceliarne ako U.S. Steel. Ochranné clá však nie sú tým správnym liekom. Naopak, povedú iba k prežívaniu tých oceliarskych firiem, ktoré by v čisto tržnom prostredí možno nevydržali. Väčšina amerických analytikov sa preto zhoduje, že ide o rozhodnutie čisto politické. V snahe zachrániť pracovné miesta dal Bush bokom dlhodobú podporu voľnému obchodu. Opatrenia majú platiť tri roky, čiže skončia krátko po ďalších prezidentských voľbách. Bushovi sa to môže vypomstiť, hovoria jedni: vyššie clá znamenajú vyššie ceny ocele, a teda drahšie autá či chladničky. Naopak, Bushovi to môže politicky prospieť, oponujú druhí: zatiaľ čo výhody voľného obchodu cíti celá populácia v malej miere, jeho nevýhody dopadajú vo veľkej miere iba na niektorých. Prepustení zamestnanci skrachovaného podniku skôr upútajú pozornosť médií ako o pol percenta zlacnené priemyselné výrobky. Priazeň oceliarskej a odborárskej lobby však nie je všetko. Stála Bushovi kritika zahraničných i domácich partnerov naozaj za to? Najmä, ak odborári aj tak nie sú celkom spokojní, a požadujú od vlády, aby pomohla so zdravotným a dôchodkovým poistením zamestnancov ohrozených firiem? A čo možné odvetné opatrenia iných krajín, ktoré poškodia všetkých? Podľa niektorých odborníkov treba pre pochopenie Bushovho rozhodnutia vziať do úvahy aj úsilie vlády získať právomoc uzavrieť dohody o voľnom obchode s Latinskou Amerikou, na podobnom princípe ako dnešná dohoda s Kanadou a Mexikom. Bushova ochrana oceliarstva je podľa tejto úvahy ústupkom, ktorý má dopomôcť k súhlasu Kongresu s vyjednávacími právomocami vlády. Teda čosi ako menší ústupok voľnému obchodu dnes v mene potenciálne väčšieho zisku v tej istej oblasti zajtra. Či má táto úvaha opodstatnenie, ukážu až ďalšie mesiace. Dovtedy sa Bushova vláda bude musieť vyrovnať s tvrdou domácou i zahraničnou kritikou na svoju adresu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...