|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|
![[ekonomika]](/images/ekotitle.gif)
|
7. marec 2002
|
Bushova prirážka na dovážanú oceľ predmetom ostrej kritiky v zahraničí i doma
|
Daniel Bútora
|
Rozhodnutie amerického prezidetna Busha zaviesť prirážku na oceľ, dovážanú z väčšiny krajín, vyvolalo vo svete i v samotných Spojených štátoch vlnu kritiky. Aké dôvody však viedli americkú vládu k takémuto rozhodnutiu?
Kritika, ktorá sa zniesla na adresu Washingtonu, je novou skúsenosťou v doterajšom pomerne krátkom živote dnešnej administratívy. Od vlaňajšieho 11. septembra prejavila Bushova vláda v boji proti terorizmu značnú, pre niektorých až nečakanú prezieravosť, schopnosť stanovenia si jasných cieľov a vynachádzavosť vo vzťahu s dlhodobými či momentálnymi spojencami. Americká sieť ad-hoc koalícií v boji proti terorizmu je v zložitom svete modernej politiky nepochybným úspechom.
O to prekvapujúcejšie je rozhodnutie o dovoznej prirážke na oceľ, ktoré takmer všade narazilo na neobyčajne tvrdý odpor, a to aj od verných amerických spojencov v boji proti terorizmu - napríklad od britského premiéra Blaira. Bush už bol v zahraniční kritizovaný aj za iné rozhodnutia: spomeňme nepodpísanie dohody o skleníkových plynoch z Kjótó alebo odstúpenie od zmluvy o protiraketovej obrane. V oboch prípadoch však americký prezident našiel aspoň v niektorých zahraničných kruhoch pochopenie, a v oboch prípadoch mal značnú podporu prinajmenšom vlastnej republikánskej strany. S tarifami na dovážanú oceľ to je zložitejšie: značná časť republikánov má pocit, že Bush uprednostnil krátkodobú politickú výhodu pred dlhodobým záujmom krajiny, a čiastkový profit pred princípom.
Európski predstavitelia v reakcii nezabudli pripomenúť, že americké oceliarstvo nie je dostatočne konkurencieschopné. Európske oceliarne v posledných dvoch desaťročiach znížili počet zamestnancov zo sedemsto tisíc na dvesto tisíc a znížili produkciu o tretinu. Podobná reštrukturalizácia - slovo, dobre známe aj v strednej Európe - ešte len čaká viaceré, najmä veľké americké oceliarne ako U.S. Steel. Ochranné clá však nie sú tým správnym liekom. Naopak, povedú iba k prežívaniu tých oceliarskych firiem, ktoré by v čisto tržnom prostredí možno nevydržali.
Väčšina amerických analytikov sa preto zhoduje, že ide o rozhodnutie čisto politické. V snahe zachrániť pracovné miesta dal Bush bokom dlhodobú podporu voľnému obchodu. Opatrenia majú platiť tri roky, čiže skončia krátko po ďalších prezidentských voľbách.
Bushovi sa to môže vypomstiť, hovoria jedni: vyššie clá znamenajú vyššie ceny ocele, a teda drahšie autá či chladničky. Naopak, Bushovi to môže politicky prospieť, oponujú druhí: zatiaľ čo výhody voľného obchodu cíti celá populácia v malej miere, jeho nevýhody dopadajú vo veľkej miere iba na niektorých. Prepustení zamestnanci skrachovaného podniku skôr upútajú pozornosť médií ako o pol percenta zlacnené priemyselné výrobky.
Priazeň oceliarskej a odborárskej lobby však nie je všetko. Stála Bushovi kritika zahraničných i domácich partnerov naozaj za to? Najmä, ak odborári aj tak nie sú celkom spokojní, a požadujú od vlády, aby pomohla so zdravotným a dôchodkovým poistením zamestnancov ohrozených firiem? A čo možné odvetné opatrenia iných krajín, ktoré poškodia všetkých?
Podľa niektorých odborníkov treba pre pochopenie Bushovho rozhodnutia vziať do úvahy aj úsilie vlády získať právomoc uzavrieť dohody o voľnom obchode s Latinskou Amerikou, na podobnom princípe ako dnešná dohoda s Kanadou a Mexikom. Bushova ochrana oceliarstva je podľa tejto úvahy ústupkom, ktorý má dopomôcť k súhlasu Kongresu s vyjednávacími právomocami vlády. Teda čosi ako menší ústupok voľnému obchodu dnes v mene potenciálne väčšieho zisku v tej istej oblasti zajtra.
Či má táto úvaha opodstatnenie, ukážu až ďalšie mesiace. Dovtedy sa Bushova vláda bude musieť vyrovnať s tvrdou domácou i zahraničnou kritikou na svoju adresu.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|