Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       11. marec 2002 Opatrenia vlády ku krachujúcim nebankovým subjektom asi nepotešia, sú však maximom Attila Lovász Dnešné mimoriadne zasadnutie vlády sa venovalo opatreniam v súvislosti s krachujúcimi nebankovými subjektami. Vláda pripravila materiál, ktorý by mal odznieť ako prvý bod rokovania zajtra sa začínajúceho zasadnutia Národnej rady SR. Opatrenia nikoho neprekvapili, poslanci s nimi pravdepodobne nebudú spokojní, vláda však v rámci svojich ústavných kompetencií nemôže urobiť viac. Dôvody rozoberá Attila Lovász. Ak niekto očakával od vlády, že šmahom ruky vyrieši problémy s nebankovými investičnými spoločnosťami a nadovšetko vymyslí aj model odškodnenia vkladateľov, musel sa dočkať sklamania. Tentokrát však treba konštatovať, že opatrenia vlády nie sú výsledkom jej nemohúcnosti alebo neschopnosti - sú len odrazom jej ústavných právomocí a ich zdravého, nepopulistického hodnotenia. Ak vláda sľubuje napríklad urýchlenie trestných konaní v týchto veciach, môže tak urobiť len v prípade, že rezorty vnútra a spravodlivosti k tomu vypracujú aj prislušný inštrumentár. Časy, keď z vládnej (nebodaj straníckej) centrály niekto zdvihol telefón a nadiktoval vyšetrovateľovi, čo má robiť, sú preč, a je len v záujme slovenského občana, aby boli preč nenávratne. Ak vláda siaha po slovnom spojení "urýchliť konkurzné konanie", rezort spravodlivosti bude pravdepodobne nútený k tomu vymyslieť aj príslušné normy. Konkurzy sú totiž vecou súdov, tie ich majú vybavovať v poradí ako došli návrhy, a vláda môže pomôcť jediným: prispeje na lepšie vybavenie súdov a prípadne uvoľní finančné prostriedky na ohodnotenie ľudí, ktorí sa na urýchlení konania budú podielať. Ak totiž vláda urobí viac, zasiahne do nezávislosti súdov a polície, čoho spoločenské nebezpečenstvo by bolo oveľa vyššie, ako kumulovaná strata všetkých veriteľov BMG, AGW a prípadne neskôr aj Drukosu. Dnešné konštatovanie Ivana Mikloša totiž nezakladá žiadne právo vláde zasahovať do nezávislosti súdov a polície, ale zakladá povinnosť vytvárať zdravšie a účinnejšie nástroje konania. AUDIO: "Často sa stáva, že problémom nie je text zákona ako taký, ale implementácia a aplikácia legislatívy." Ďalšou neuralgickou témou je odškodnenie veriteľov krachujúcich spoločností. Vláda nemá zákonné možnosti odškodňovať veriteľov. Na druhej strane, ak by chcela byť populistická a chcela by pred voľbami získať lacné body, príslušný zákon by pravdepodobne vedela pripraviť. Mohla by pokojne venovať 5-6 miliárd z privatizácie SPP na odškodnenie aspoň fyzických osôb, vkladateľov, pravdepodobne by však v tom momente nemala spojencov z opozície, ktorá tak kričí po odškodnení. Iste by získala priazeň časti obyvateľov a tiež by stratila priazeň iných obyvateľov. Tých, ktorí by to za vkladateľov nebankových subjektov takpovediac "zatiahli". Zoberme si na pomoc matematiku. Ekonomicky činné obyvateľstvo na Slovensku tvorí necelé dve tretiny populácie. Z nich 80 percent (teda všetci okrem nezamestnaných a handicapovaných) prispievajú do verejných financií. Nielen svojimi priamymi daňami a odvodmi, ale nepriamo aj daňami zo svojich firiem, z podnikania prípadne zo zisku svojich zamestnávateľov. Teda viac ako 50 percent všetkých obyvateľov by prispelo k tomu, aby sa odškodnilo 5 percent obyvateľstva. K odškodneniu by prispeli aj takí daňoví poplatníci, ktorí nemajú a veľmi dlho ani nebudú mať voľné financie na to, aby ich ukladali - hoci aj v nebankových subjketoch. Summa-summárum, odškodnenie vkladateľov, ktorí vložili svoje peniaze do rizikových aktivít, by vyznelo výsostne nespravodlivo pre väčšinu. A nakoniec ešte jeden argument. Hovorí Ivan Mikloš. AUDIO: "Ak by štát raz takéto riskantné podnikanie zatiahol za nich, tak by tento morálny hazard mohol pokračovať a mohol by sa opakovať." Iste, žiadna vláda nemá výchovnú funkciu, ale svojimi opatreniami, tvorbou legislatívy a exekutívnou činnosťou vytvára aj mantinely správania sa občanov štátu. Viesť občanov k nezodpovednému investovaniu - hoci aj s predvolebnými populistickými cieľmi - by bolo zlé a kontraproduktívne. Otázku nebankových subjektov vláda ukončila správne. V prípade, ak by parlament prijal uznesenie, ktoré by ústavné právo vlády popieralo, poslanci by verejnosti vyslali veľmi zlý signál. Nielenže by sa dostali za hranu ústavnosti, ale celkom určite by vniesli neodvratný chaos medzi občanov. Od tej chvíle by už nebolo možné spájať poslanca s pozíciou štátnika. Preto bude už zajtra zaujímavé sledovať, koľko "štátnikov" skutočne sedí v slovenskom parlamente.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...