Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       11. marec 2002 SDĽ nemôže z ústavného hľadiska zabrániť vláde sprivatizovať SPP, situáciu ale zrejme skomplikuje v NR SR Jana Pankovčínová Vládna SDĽ pri privatizácii SPP naďalej vysiela dvojaké signály. Na jednej strane konštatuje pripravenosť podporiť vo vláde predaj SPP, ak bude „výhodný pre Slovensko“, na druhej strane ľavičiari tvajú na tom, že ponúknutú cenu vo výške 130 miliárd za 49 percent akcií nepovažujú za „konečnú“. SDĽ zároveň pohrozila, že problém prenesie na pôdu parlamentu a uvažuje dokonca o odvolaní ministra hospodárstva. O ďalších súvislostiach uvažuje Jana Pankovčínová. Podľa ľavičiarov by do rokovaní s konzorciom o ponúkanej cene SPP mali vstúpiť nielen priamo členovia privatizačnej komisie, ale aj “členovia vlády” - čo je, mimochodom, značne netradičné riešenie. Ak by tak vláda mala robiť pri každom privatizačnom rozhodovaní, povedzme zdravotných stredísk v obciach, ministrom by veľa času na riešenie rezortných problémov nezostávalo. Odhliadnuc od toho považuje SDĽ ukončenie diskusie privatizačnej komisie za “zbytočne urýchľované”. Narážajú tak na avízo, že už v stredu by vláda mala definitívne o predaji rozhodnúť, čím ostatní koaliční partneri umenšujú SDĽ priestor na ďalšie spochybňovanie celého procesu. Dodajme, že tender už bol ukončený a riadiacej komisii sa v spolupráci s privatizačným poradcom následne - a nad pôvodne dohodnuté kritériá - podarilo s investorom vyrokovať zmeny v akcionárskej zmluve, zaručujúce výhodnejšie pozície štátu. SDĽ však naďalej hovorí o nespokojnosti s privatizačným poradcom a netají sa tým, že za jeho výber by mal politickú obeť priniesť minister hospodárstva Ľubomír Harach. Prekvapujúco to dnes Slobodnej Európe naznačila podpredsedníčka SDĽ Hana Blažíčková, keď uviedla, že o Harachovi rozhodnú stranícke orgány: AUDIO: “Ako prvý teda za to vlastne zodpovedá minister Harach, ktorý uzatváral zmluvu s privatizačným poradcom.“ Alebo inak - vedomá si nemožnosti obmedziť ústavné práva vlády rozhodnúť o predaji SPP, SDĽ začína špekulovať, že premiérovi Dzurindovi "zasadí ranu" spochybňovaním pozície jeho ministra. Dôležitá preto bude pevnosť postojov ostatných koaličných subjektov a tie zatiaľ v jednom šíku stoja na strane premiéra. Z hľadiska ústavne vymedzených kompetencií (ktoré už počas Mečiarovej vlády potvrdil ústavný súd) je to práve vláda, ktorá o merite veci definitívne rozhodne. Potvrdil to dnes aj minister spravodlivosti Ján Čarnogurský: AUDIO: „Takéto uznesenie, aj keby bolo prijaté v NR, tak by malo iba odporúčajúci charakter pre vládu, ale nie záväzný. Odporúčajúci preto, že podľa ústavy vláda je výkonných orgánom štátnej moci a podľa ústavy a ďalších zákonov rozhodovanie vo veciach privatizácie je v rukách vlády. A preto Národná rada SR nemôže toto zastaviť, znemožniť, prikázať jedine keby prijala zákon, ktorý zakazuje privatizáciu SPP. V takom prípade by to bolo pre vládu záväzné.“ Inými slovami, spájanie sa SDĽ s opozíciou v parlamente (SDĽ uvažuje o podpore uznesenia, ktorým by poslanci vládu zaviazali za daných podmienok SPP neprivatizovať), je z ústavného hľadiska nadbytočné a išlo by len o politický manifest. Taktiku ľavičiarov vicepremiér za SMK Pál Csáky komentoval takto: AUDIO: "Tie kroky, ktoré realizuje, nie sú šťastné a škodia skôr SDĽ a SDĽ hrá takú nie celkom šťastnú dvojitú hru.“ Parlament však môže v zmysle svojich ústavných právomocí siahnuť pri sporoch s vládou aj k ďalšiemu kroku, a síce k jej odvolaniu, ako to už má pripravené opozičné HZDS a národniari. Hrá sa tak o čas. K tomu, či je ešte možné zastaviť celý proces vo vláde, minister Čarnogurský poznamenal: AUDIO: „No, to závisí od toho, či by jednoducho bola väčšina vo vláde, alebo nebola.“ V 19-člennom kabinete má SDĽ 6 zástupcov. A to je málo. Ak nezíska ministrov iných politických strán, nemá vo vláde šancu uspieť. V stredu tak môže byť o privatizácii SPP teoreticky rozhodnuté, hoci je možné aj odsunutie rozhodnutia o týždeň či o dva. Vo veľkej miere tak ide len o získavanie si verejnej mienky. Či ľavičiarom táto taktika prinesie zisky, ukážu najneskôr výsledky septembrových parlamentných volieb. Privatizácii SPP tak - okrem nevypočítateľných politikov a poslancov - nestojí nič v ceste. Ale aj to je dosť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...