Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       14. marec 2002 Po rozhodnutí vlády o predaji SPP zostávajú finančné trhy pokojné Attila Lovász Po rozhodnutí vlády o predaji 49 percent akcií Slovenského plynárenského priemyslu víťazovi tendra, konzorciu Ruhrgass, Gaz de France a Gazprom, zostanú finančné trhy pravdepodobne pokojné. Realizácia tohto predaja bola totiž zakalkulovaná do obchodov už v predchádzajúcom období. Peniaze za SPP sa vlastne na finančnom trhu ani neobjavia. Hovorí analytik ING Bank Braňo Matušek: AUDIO: "Toky, ktoré prídu po privatizácii SPP, pôjdu do centrálnej banky, a nepôjdu cez devízový trh." Tým sa ale zvýšia devízové rezervy Národnej banky Slovenska, čo v období znepokojujúceho vývoja zahranično-obchodnej bilancie, môže byť pre slovenskú menu dobrou správou. Žiadne privatizačné peniaze pravdepodobne nevyriešia problémy slovenskej ekonomiky, ale priamy vplyv na slovenskú korunu by malo skôr odmietnutie predaja a zrušenie tendra. Analytik Matušek upozorňuje, že nikto na finančnom trhu si nedovolí prejudikovať záporné dopady na korunu, keby sa tender zrušil v poslednej fáze, ale pripúšťa: AUDIO: "Ten dopad by bol naozaj veľký." Mnohí slovenskí pozorovatelia poukazujú na to, že peniaze za SPP majú nejakým spôsobom vykrývať diery vo verejných financiách a preto je nutné SPP predať. Toto tvrdenie však stojí na hlinených nohách. Ponechanie SPP v štátnom vlastníctve by nebolo pre slovenské verejné financie v tomto období fatálne. Peniaze, s ktorými verejné financie počítajú, by sa dali dočasne nahradiť, a naštartovať by sa mohla aj reforma dôchodkového zabezpečenia. Štart by však bol drahší, potreboval by viacej úverových zdrojov. Negatívom by však bola pretrvávajúca zadĺženosť štátu, ktorý použitím časti peňazí na oddĺženie ušetrí len na úrokoch starých úverov rádovo 8 miliárd korún ročne. Negatívny dopad by teda nemalo nepredanie 49 percent akcií, ale zrušenie regulárne vypísaného tendra alebo odôvodnené podozrenie, že tender bol zmanipulovaný. Predaj skoro polovice štátnych plynární je pravdepodobne najväčšia priama zahraničná investícia desaťročia na Slovensku. Investori preto veľmi starostlivo sledovali postup vlády a priebeh výberového konania, ktoré malo byť aj správou o tom, ako je na Slovensku výhodné investovať. Po tom, ako v SPP vykonali hĺbkový audit siedmi záujemcovia - a to s nemalými nákladmi - by politické rozhodnutie o zrušení tendra (nadovšetko nijako odborne nevyargumentované) odradilo investorov od Slovenska na dlhý čas. Podľa analytika Matušeka však nemožno očakávať v tomto období prílev tzv. investícií na zelenej lúke. AUDIO: "Čo sa týka investorov typu "greenfield", ktorí by tu nejakú dobu chceli existovať, tam si skôr myslím, že počkajú na výsledok volieb." Po predaji SPP teda nebudú nasledovať žiadne búrlivé reakcie na finančnom trhu. Upokojujúce tendencie prevládali už po odhodlaní vlády SPP predať, a to spôsobom, ktorému okrem opozičných predstaviteľov a časti vedenia SDĽ, nikto nenamietal. Dnešné rozhodnutie vlády teda existujúci pokoj na finančnom trhu len potvrdilo. Znovu Braňo Matušek: AUDIO: "Berie sa to v zahraničí tým spôsobom, že je to fajn, že to takto ide. Bolo by zlé, keby to nešlo." Vláda sa uznesením a následne aj príslušnými paragrafmi v zákone o štátnom rozpočte zaviazala, že peniaze z privatizácie SPP použije len na dva účely. Výnos z predaja 25 percent akcií - teda 66 miliárd korún - poputuje do Národnej banky SR a postupne sa peniaze budú používať na vykrývanie strát, spojených s prechodom na kapitalizovaný systém dôchodkového poistenia. Ďalších 64 miliárd použije štát na staré dlhy, respektíve na splatenie ich istín. Treba však upozorniť, že SPP nie je posledná privatizačná aktivita Bratislavy. Na privatizáciu čakajú rozvodné závody a nové Slovenské elektrárne a.s., kde sa ešte vláda musí rozhodnúť, ako oddelí z celkovej výroby elektrárne, vhodné na privatizáciu, od tých, ktoré sa pravdepodobne predávať nebudú. Takou je napríklad elektráreň v Gabčíkove, s ktorou je spojený ešte vždy neukončený medzinárodný súdny spor. Vláda Mikuláša Dzurindu podpisom transakčných dokumentov však pravdepodobne už žiaden veľký predaj nezrealizuje. Preto bude vhodné zo strany verejnosti „dohliadnuť“, aby nadchádzajúca vláda tiež použila výnos zo zostávajúcich privatizačných transakcií na dlhodobé účely a nie na vykrývanie medzier v štátnom rozpočte. Aj z tohto hľadiska budú voľby v septembri pre Slovensko dôležité.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...