|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|
![[ekonomika]](/images/ekotitle.gif)
|
14. marec 2002
|
SPP je sprivatizované. Kto je víťaz?
|
Marián Bednár
|
Rozhodnutie Dzurindovho kabinetu o predaji 49-percentného balíka akcií SPP možno považovať za dobrú správu pre občanov Slovenskej republiky. Z ekonomického hľadiska toľko spolitizovaná cena 130 miliárd korún pomôže výrazne sanovať slovenskú ekonomiku a spustí ďaľšie transformačné procesy. Napokon tieto fakty nezabudol zdôrazniť po rozhodnutí vlády aj premiér Mikuláš Dzurinda:
AUDIO: "Ide o krátkodobý ako aj dlhodobý prospech občanov tejto republiky, pretože významnú čiastku z privatizácie použijeme na úrychlené naštartovanie dôchodkovej reformy. V rámci uznesenia vlády sme rozhodnutie urobili a sme uložili pani ministerke pre správu a privatizáciu majetku už do konca marca predložiť návrh prerozdelenia príjmov z tejto privatizácie a aj to, aby minister financií v spolupráci s FNM preskúmal možnosť úhrady financií obciam za plynofikáciu."
Význam dnešného rozhodnutia vlády je i ten, že vstupom „veľkých hráčov“ do čoraz stratovejšieho podniku, vznikajú základy pre jeho budúcu ekonomickú prosperitu, z ktorej bude ťažiť aj štát. Navyše sa vytvárajú garancie, že SPP sa už nikdy nestane významnou ekonomickou korisťou politických strán, ktoré do vedúcich funkcií dosadzovali straníckych nominatov. Duckého zmenky a Kinčešov byt sú príkladom toho, že ekonomická prosperita plynární nebola hlavným zmyslom ich pôsobenia na čele firmy.
Privatizácia 49-percentného balíka SPP však potvrdila i známe konštatovanie o bezbrehosti politického zápasu na Slovensku. Výsostne odbornú a náročnú tému predaja SPP si totiž vehementne zobrali do úst politici. Ich odvolávanie sa na vlastných „odborníkov v pozadí“ pôsobilo viac ako lacné klišé. Za celý čas čo sa spustila "burza nápadov" za akú cenu je možné 49 percentný balík SPP predať, sa neuskutočnila v elektronických médiách jediná relevantná diskusia, v ktorej by sa za jedným stolom stretli skutoční experti. Smutné je, že do tejto hry sa s prekvapujúcim nasadením zapojil aj prezident republiky Rudolf Schuster, ktorý tak prijal výzvu Róberta Fica a Vladimíra Mečiara na nepísanú súťaž, kto určí vyššiu sumu za privatizáciu SPP.
Postoj SDĽ tvorí samostatnú kapitolu v privatizačnom príbehu SPP. Vedenie strany vsadilo klesajúce preferencie na jednu kartu s predajom plynární. Politický výsledok tejto „stratégie“ je jasný – ďalší pokles percent. Teraz je na predsedovi SDĽ Pavlovi Koncošovi ako sa ďalej rozhodne. Ak presunie diskusiu z vlády na parlamentnú pôdu, vysloví tým nedôveru nielen koaličným partnerom, ale aj vlastnému ministerskému klubu.
HZDS svojím návrhom na vyslovenie nedôvery vláde nič nezíska ani nestratí, rovnako ako predseda SMER-u Róbert Fico, ktorý celé nezmyselné preteky - kto dá viac - odštartoval. Za predbežného víťaza tohto súboja možno označiť premiéra Mikuláša Dzurindu. Podarilo sa mu udržať vládu a navyše, už v čase rozbiehajúceho sa predvolebného zápasu, vytvoriť podmienky pre vstup silných investorov do strategického slovenského podniku. Aj z tohto dôvodu môže predseda vlády na nadchádzajúcom summite v španielskej Barcelone deklarovať jednotu vládnej koalície a politickú stabilitu. Čo nie je vzhľadom na množiace sa vnútrokoaličné pnutia naozaj málo.
AUDIO: "Som rád, že môžem hovoriť o stabilnom Slovensku o krajine, ktorá rieši vážne témy, ktoré prinášajú politické turbulencie."
O tom, kto je však skutočným víťazom politického zápasu o privatizáciu SPP, sa nakoniec nepriamo dozvieme až vo voľbách. Je na voličovi aby posúdil všetky okolnosti, ktoré privatizáciu tohto podniku sprevádzali.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|