Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       15. marec 2002 Slovenské poľnohospodárstvo môže získať aj pri 25 percentných priamych dotáciách Attila Lovász Po tom, ako Európska komisia zverejnila svoju predstavu o priamych platbách pre poľnohospodárov, sa na Slovensku objavili výlučne správy o tom, ako by to slovenské poľnohospodárstvo zruinovalo. Faktom zostáva, že Brusel bude nútený prehodnotiť svoju Spoločnú agrárnu politiku (CAC), lebo únia pravdepodobne dlho nebude schopná poskytovať financie poľnohospodárom v súčasnom rozsahu. Ak to však s rozširovaním myslí vážne, bude musieť prehodnotiť aj nerovnosti podmienok pre podporu nečlenských krajín. Ak sa uplatní avizovaný model priamych platieb, bude to pre Bratislavu zlá správa. Nemusí to však znamenať fatálny problém. Slovenské poľnohospodárstvo totiž má šancu vyrovnať sa vyspelým krajinám, ak splní niekoľko predpokladov. Prvým je poriadok vo vlastníckych vzťahoch. Ak sa tak stane čo najskôr, je to dobré východisko na rokovanie s Bruselom. Bez ukončenia programu obnovenej evidencie registrácie parciel je totiž nemožné získať priazeň tých, ktorí rozhodujú o peniazoch. Budú sa totiž báť zneužitia alebo tiež nevyužitia finančnej podpory únie. Dôležité je tiež prehodnotenie štátnej dotačnej politiky. Už prechod z tzv. systematických platieb (čo nie je nič iné, ako dotácia za existenciu prvovýrobcu) na platby za produkciu ukazuje nové trendy. Zvýšili sa dotačné zdroje v okresoch, trvale produkujúcich viac, o čom sa naša rozhlasová stanica presvedčila po vyžiadaní ukazovateľov u štátneho tajomníka rezortu László Könözsiho. Ak sa slovenskí agrárnici naučia na svoje projekty žiadať z grantov EK, môžu dosiahnuť skoro až vykrytie rozdielu medzi 100 a 25 percentnými priamymi platbami. Používanie tohto know-how má byť pre slovenské poľnohospodárstvo imperatívom. Vykrytie rozdielu v priamych platbách bude s najväčšou pravdepodobnosťou úlohou slovenského rozpočtu. Hovorí štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva Ivan Rozsíval: AUDIO: "Je nepravdepodobné, že slovenskí poľnohospodári dostanú 25 percentné priame platby z únie, a nič zo slovenského rozpočtu." V súčasnosti dostáva rezort na dotačné účely 7,4 miliardy korún. 25 percentná priama dotácia z únie je 3,4 miliardy, spolu teda takmer 11 miliárd. Aby bolo slovenské poľnohospodárstvo dotované na úrovni EÚ, potrebuje minimálne 21 miliárd. Chýba teda desať. Tie sa ale dajú získať na programoch a projektoch štrukturálnych fondov EK. K dispozícii by mala mať Bratislava granty asi za 14 miliárd slovenských korún. Tieto však možno dostať na základe dobrých projektov. Problémom je tiež podmienka spolufinancovania projektu štátom. Ak teda vychádzame z predpokladu, že slovenskí poľnohospodári sú schopní získať celý balík, štát by mal pomôcť asi 3,5 miliardou korún okrem súčasných dotácií. To nie je až tak vysoká suma. Najmä ak zdôrazníme, že štrukturálne fondy sa používajú na investície, na zachovanie charakteru krajiny a na dlhodobé programy. Nie na vykrytie prevádzkových strát bežnej výroby. Takýchto projektov by sa štát zúčastniť mal, aj keď dotácie do rezortu klesajú. Doterajší trend poklesu dotácií vidí štátny tajomník Rozsival v nasledovnom. AUDIO: "U nás to nie je dané silou ekonomiky, ale nesprávnym odhadom významu poľnohospodárstva slovenskými makroekonómami." Aj slovenskí makroekonómovia však vedia počítať. Ak by - teoreticky - zajtra zanikla prvovýroba ako celok, štát by to na nezamestnanosti, odvodoch, a zrušení súvisiacej výroby v potravinárstve vyšlo na 19 miliárd korún. A to je dvojnásobok sumy, ktorú môže vložiť do reštrukturalizovaného rezortu, a kde existuje aj návratnosť - v daniach a odvodoch a na následnej spotrebe. Ani jeden z predchádzajúcich argumentov však nehovorí o skutočnosti, že slovenské poľnohospodárstvo sa v medzinárodnej deľbe po vstupe do únie nedostane do prostredia hospodárskej súťaže, ale do prostredia súťaže dotačnej. Jej dôsledky môžu byť pre európsku agrárnu výrobu katastrofálne a preto by Slovensko malo vymyslieť opatrenia len na prekonanie prechodného stavu - teda obdobia, kým sa spoločná poľnohospodárska politika neprehodnotí v samotnom Bruseli. Tento dočasný stav môže slovenský vidiek bez väčších problémov zvládnuť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...