Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       30. marec 2002 Hrozba štrajku v nemeckom metalurgickom priemysle na obzore Ján Šalgovič Tarfiné konflikty prebiehajú v Nemecku podľa presne určeného rituálu: Pred vypršaním platnej tarifnej zmluvy nastolí požiadavky príslušná odborová ústredňa. Dôvodí, že zvýšenie reálnych miezd je potrebné na posilnenie kúpnej sily pracovníkov. Tí budú vydávať viac peňazí na spotrebu, čím sa zvýši hrubý domáci produkt. Zväz zamestnávateľov návrh odborov promptne odmietne. Podčiarkne, že mzdy môžu rásť nanajvýš do miery inflácie. Iba vtedy sa nezvýšia celkové výrobné náklady. Len za takýchto okolností môžu firmy investovať do modernizácie jestvujúcich a výstavby nových prevádzok. Potom sme svedkami niekoľkých kôl sondovacích rokovaní. Následne vyhlásia odbory výstražné štrajky; po nich ozajstné zastavenia práce, najskôr vo vybraných podnikoch, napokon v jednotlivých regiónoch a - celkom výnimočne - v celom Nemecku. V konečnom dôsledku záleží na šikovnosti odborových a zamestnávateľských vyjednávačov, kde sa zastaví štrajková špirála. Vo všeobecnosti sa dohodnutý kompromis pohybuje na úrovni aritmetického priemeru prvej (premrštenej) požiadavky odborárov a úvodnej (prinízkej) ponuky zamestnávateľov. V súčasnosti si krížia meče tarifní partneri v strojárskom priemysle. Odborári, združení v IG Metall, žiadajú 6,5%-né zvýšenie miezd; zamestnávatelia, organizovaní v Gesamtmetall, vyložili na stôl dve percentá. Prvé viac-menej symoblické výstražné štrajky už zažili niektoré východonemecké podniky; v piatok aj zopár bavorských a porýnsko-falckých firiem. Pri miere inflácie vyše dvoch percent a približne desaťpercentnej nezamestnanosti je zrejmé, že odborári prestrelili a zamestnávatelia majú zatiaľ priveľmi zamknuté podnikové pokladnice. Kedy budeme svedkami kompromisu, stojí v príslovečných hviezdach. Terajší tarifný konflikt získal medzičasom politickú výbušnosť. Sociálno-demokratický kancelár Gerhard Schröder si je totiž vedomý, že ak by sa vážky primnoho naklonili na odborársku stranu, potom by privysoký rast miezd mal za následok ďalšiu vlnu prepúšťania v strojárskom priemysle. Firmy by totiž museli vyvážiť nárast mzdových nákladov - ako sa vraví - racionalizáciou výroby. Teda, znižovaním stavu tak, aby celkové mzdové náklady dosiahli úroveň spred tarifného kompromisu. Pri masovej nezamestnanosti a hospodárskej stagnácii by to boli pre kancelára veru neveľmi dobré vyhliadky do horúcej fázy predvolebného boja. Ak by sa však na celej čiare presadili zamestnávatelia, potom by museli odborári kompenzovať túto porážku inak - povedzme nátlakom na ľavicovú vládu, aby prijala ešte pred septembrovými voľbami zopár zákonov v pracovno-právnej oblasti, ktoré by boli po chuti odborárskej klientele, čiže “klasickým” sociálno-demokratickým voličom. Tu by si však Gerhard Schröder zase nahneval svoju novú klientelu: takzvaný “stred”, teda úradníkov, živnostníkov či malých a stredných podnikateľov. Tých si kancelár získal v mene SPD po prvý raz po dlhých rokoch práve pred štyrmi rokmi - a samozrejme ich hlasy nechce v nijakom prípade stratiť. Schröderov štvrtkový apel na tarifných partnerov v strojárskom priemysle, aby sa pri rokovaniach nenechali uniesť emóciami, aby si zachovali chladnú hlavu a mysleli na celkové národohospodárske dôsledky prípadného nevyváženého kompromisu má teda jasný podtón: Obracia sa predovšetkým na odborárov. Hovorí im: Dávajte si pozor, neprepínajte tarifnú tetivu, lebo inak prehrám v septembri voľby a na moje miesto zasadne konzervatívny Edmund Stoiber, šéf Kresťansko-sociálnej únie a bavorský ministerský predseda. Či si svojhlaví a sebavedomí odborárski predáci z IG Metall osvoja túto výzvu, je však viac ako otázne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...