|
|
| |
|
Dnes je sobota, 11. október 2008 |

|
|
![[ekonomika]](/images/ekotitle.gif)
|
3. apríl 2002
|
Novela Občianskeho zákonníka je až revolučne nová a zavádza záložné právo na veci hnuteľné
|
Attila Lovász
|
Viac ako dva roky pracovali experti slovenskej vlády, rezortu spravodlivosti a Svetovej banky na rozsiahlej novele Občianskeho zákonníka. Vláda ju dnes prerokovala, ale hlasovať bude o nej až na budúci týždeň. Novela zavedie inštitút záložného práva a to na veci hnuteľné s tým, že majiteľ ich môže naďalej používať vo svojom podnikaní. Záložné právo je štandardný občiansko-právny a ekonomický inštitút, ktorý je však používaný vo väčšine krajín len na nehnuteľný majetok. Podobný inštitút zavádzajú aj iné postkomunistické, transformujúce sa štáty. Tak rozsiahle úpravy, aké zavádza Bratislava, sú však doslova výnimočné. Hovorí vicepremiér Ivan Mikloš.
AUDIO: "Ide naozaj o veľmi zásadnú zmenu najmä z ekonomického hľadiska, mala by zlepšiť podnikateľské prostredie najmä v prístupe malých a stredných podnikov k úverom."
Pripomeňme, že na bankovom trhu na Slovensku je vysoká korunová likvidita a je dostatok voľných úverových zdrojov po ozdravení a privatizácii bánk. Napriek tomu sa úvery poskytujú veľmi ťažko. Jedným z dôvodov na neposkytovanie úverov je nedostatočné ručenie za ne, čomu má pomôcť aj novela občianskeho kódexu. Vládou prerokovaná novela umožní bankám a iným veriteľom využiť záložné právo na hnuteľné veci s tým, že hnuteľný majetok môže zostať naďalej v používaní vlastníka - ide najmä o dopravné prostriedky, stroje a výrobné zariadenia a technológie. Dodajme, že základom záložného práva môže byť aj autorské právo, a to aj v prípade budúcich autorských diel. K tomu, aby sa inštitút záložneho práva nezneužíval, je potrebná centrálna evidencia. Hovorí minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.
AUDIO: "Notárska komora bude viesť ústredný register týchto záloh, takže hnuteľné veci bude môcť použiť ako poistenie napríklad pôžičky."
Dodajme ešte, že záložné právo na hnuteľné veci je inštitút, ktorý vláda sľúbila v programovom vyhlásení a jeho prvky sa v niektorých normách (napríklad pri založení dopravných lodí alebo poľnohospodárskych plodín) už objavili dávnejšie. Úprava, ktorú navrhuje vláda, bude tento inštitút po schválení parlamentom upravovať komplexným spôsobom, ktorý pripomína tentokrát ani nie európsky, ako skôr americký model.
Dzurindov kabinet dnes schválil aj novelu Trestného kódexu, ktorá definuje trestné činy súvisiace s terorizmom. Na jednej strane sa Slovensko touto úpravou približuje Európskemu právu, na druhej strane reaguje na aktuálny problém s medzinárodným zločinom a svetovým terorizmom. Minister Ján Čarnogurský upozornil, že presná a všeobecne platná definícia terorizmu zatiaľ v orgánoch Rady Európy a Európskej komisie nie je hotová a bude súčasťou až rekodifikácie slovenského trestného práva. Preto sme ministra požiadali, aby našim poslucháčom odcitoval, ako terorizmus definuje spomínaná slovenská novela trestného kódexu.
AUDIO: "Kto v úmysle vážne zastrašiť obyvateľstvo, vážne destabilizovať alebo zničiť ústavné, politické, hospodárske alebo spoločenské usporiadanie krajiny alebo medzinárodnej organizácie, alebo donútiť vládu krajiny alebo medzinárodnú organizáciu, aby niečo konala alebo sa zdržala konania, hrozí spáchaním alebo spácha obvzlášť závažný trestný čin ohrozujúci život, zdravie ľudí alebo majetok, potresce sa odňatím slobody na 12-15 rokov alebo výnimočným trestom a prepadnutím majetku."
Podľa definície a sadzieb je jasné, že slovenský Trestný zákon zaraďuje teroristické činy medzi najzávažnejšie. Zaraďuje ich teda tam, kam patria. Napriek tomu, že Slovensko nie je zatiaľ politicky a hospodársky tak zaujímavé, aby bolo terčom teroristických útokov, ako krajina otvorená môže byť prípadným útočiskom teroristických skupín. Úprava je teda na mieste a je potrebná.
Dodajme ešte, že žiadna právna norma by nemala byť na Slovensku prijímaná len preto, lebo znamená priblíženie sa k Európskej únii. Všetky hospodárske a občianske normy, ktoré vznikli na základe procesu integrácie, majú v prvom rade slúžiť občanom krajiny. Podobne je to aj s novelou Trestného zákona. Terorizmus ako taký bol definovaný Trestným kódexom i doteraz a počas jeho trvania (od roku 1961) boli vynesené len dva právoplatné rozsudky. Stará úprava však nedefinovala terorizmus tak dôkladne a neobsahovala ani odkazy na medzinárodné organizácie. Slovensko, ašpirujúce do NATO a EÚ, je však členom mnohých významných medzinárodných organizácií, z nich občania najviac poznajú OSN či OECD. Terčom útokov však môžu byť medzinárodné ekonomické profesné združenia - príkladom môže byť hoci medzinárodná federácia prepravcov alebo európska asociácia obchodníkov s cennými papiermi. Predbehnutie európskeho konsenzu v definícii terorizmu malou novelou TZ je teda pre slovenské zákonodarstvo prínosom.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|